Daniela Hantuchová zarobila vo Wimbledone 5 891 194 Sk a celkový zárobok v kariére tejto ešte len devätnásťročnej tenistky už prekročil miliónovú hranicu -- v dolároch. Dokonca aj mladý Karol Beck, kvalifikant, ktorý uhral dve kolá, sa vrátil domov bohatší o vyše milión korún. Slušný zárobok. Ale nie každý sa dostane tam, kam títo dvaja. A nie každý šport je taký štedrý ako tenis, ktorý patrí k najbohatším. Na Slovensku sú obrovské rozdiely - sú športy, ktoré len živoria.
O tom, aká je situácia v jednotlivých športoch u nás, máme obraz často iba sprostredkovaný. Málokedy a málokto je ochotný poskytnúť presné čísla. Snáď iba predstavitelia chudobných športov, aby upozornili na svoju bezútešnú situáciu, prípadne vytĺkli niečo navyše. Futbal, hokej, ba v niektorých prípadoch i tenis (napríklad presné sumy za daviscupové i fedcupové zápasy sa nedozviete), ale i ostatné športy stále neodtabuizovali tému peniaze, hoci ostatný svet to už dávno urobil. Tam už nie je tajomstvom, koľko futbalové, či hokejové hviezdy zarábajú, koľko stojí ich prestup, aké sú klubové rozpočty, Naša prax stále iná. Oficiálne sumy sa neprezrádzajú, hoci väčšinou sa akosi dostanú na svetlo božie.
Rozdiely sú veľké, nielen medzi jednotlivými športmi, ale i v rámci nich. Peňazí nie je dosť, ale vždy to nie je až také tragické, ako sa zdá podľa plaču zástupcov, zvyknutých na "neobmedzené" štátne dotácie. Štátny kohútik sa po roku 1989 postupne sťahoval, čo zasiahlo najmä malé športy, pretože v našej malej krajine nie je mysliteľné, aby dostali všetky a dosť.
Poľsko, Česko a Maďarsko, kde tiež roky vládol štedrý socialistický systém, sa sústredili na svoje tradične úspešné disciplíny - a ich športovci nosia medaily z olympiád i svetových šampionátov. Pravda, pomohla im aj legislatíva. Napríklad aj v úprave daní. U nás odvádzajú športovci 29 percent, v Maďarsku o desať menej, v Turecku sú prvý rok dokonca oslobodení od platenia, Monaco, kam utiekla aj naša Hantuchová, je známy daňový raj.
Maďarsko poskytuje aj iné výhody -- olympijské dôchodky, ktoré pochádzajú z úrokov špeciálneho fondu. Úspešní olympionici majú do konca života zabezpečenú rentu vo výške našich 40 000 až 50 000 korún mesačne.
Tenis a vidina miliónov
Kdekto chcel mať zo svojho dieťaťa Mečířa a teraz pre zmenu Hantuchovú. No z tisícok sa to podarí jednému, ale aj to má svoju cenu a zákonitosti. Tenis patrí do kategórie športov nákladných. Návratnosť je síce lákavá, ale podarí sa iba vo výnimočných prípadoch. Rodičia musia rátať s vysokými výdavkami. Vo všeobecnosti platí, že jedna sezóna pre dieťa stojí 200-300 tisíc korún. Dieťa spotrebuje minimálne dve rakety, ktoré stoja okolo 3000-4000 korún, na výplet pridajte 1500, za lopty okolo 3000-4000, tréneri majú hodinovú mzdu 200-500 korún, kondiční 200-300, prenájom dvorca na hodinu je 100-200 korún, za oblečenie zaplatíte minimálne 10 000.
To je všetko na peňaženke rodičov, kým sa dieťa nedostane do klubu, nevyberú si ho sponzori. Kým sa tak stane, musí chodiť po súťažiach, aby sa ukázal. Dieťa nemôže cestovať samo, musí ho sprevádzať rodič. Prirátajte teda cestovné i pobytové náklady na turnajoch po Slovensku. Keď má šťastie a talent a prebojuje sa do rebríčka, môže začať chodiť na súťaže do zahraničia. Zarábať však začne, až keď sa dostane do hlavnej súťaže a vyhrá aspoň jedno kolo na turnaji s najnižšou dotáciou 10 000 USD. Totiž z vlastného si treba hradiť letenku, ubytovanie (50-100 USD na deň) i stravu. Hviezdou sa nestane každý, no aj ligoví hráči vyžijú, jednak vymetajú menšie turnaje (futures, challenger) a mnohí Slováci hrávajú ligy v susedných krajinách. Žiaľ, podobná je situácia aj s trénermi, ktorí sa utiekajú najmä do Rakúska a Nemecka a aj keď sa zakopú v tamojších kluboch, na naše pomery zarobia veľmi slušne.
Koľko zarába futbalista?
Oba naše najpopulárnejšie športy patria k najväčším tajomstvám. Dozvedieť sa, koľko zarábajú tí najlepší, môžete iba po kamarátskej línii a spôsobom jedna baba povedala. Podobne to je aj s prestupovými cenami.
Podľa našich informácií sa plat futbalistu v súčasnosti pohybuje od 15 000 do 150 000 korún. Nedávno to bolo ešte do 200 000, no aj tu zasiahla ,,inflácia``. Základné platy sú aj v prípade najväčších es nízke, okolo 15 000, väčšiu čiastku tvoria pohyblivé zložky - prémie za víťazstvá, za titul, umiestenie, za pohárové súťaže.
Na mládežnícky futbal dáva peniaze štát, cez Ministerstvo školstva SR do tzv. Centier talentovanej mládeže, ktorých je na Slovensku deväť a športových tried. Vlani na to bolo 5 240 000 Sk (z toho 9 miliónov na platy 68 trénerom, mesačná dotácia na jedného trénera bola 12 500 Sk).
Hokej: najviac peňazí z predaja hráčov
Podobne je to aj v hokeji. Naše najlepšie kluby hospodária s ročným rozpočtom nad 50 miliónov Sk, priemerné s polovicou, ostatným musí stačiť 10-15 miliónov, prvoligistom 3-10 miliónov. Zárobky hokejistov sú ako u futbalistov, pravda, v súčasnosti niektoré kluby hráčom dlhujú obrovské sumy.
Najväčšie príjmy klubov pochádzajú od sponzora (generálny dáva k dispozícii i názov firmy), ktorému ako protihodnotu ponúka reklamu na ploche, alebo na hráčskych dresoch. Ceny týchto reklám sú veľmi rozdielne. Ďalším zdrojom sú tzv. podporovatelia, tých je väčšinou viac. Veľké peniaze pochádzajú z predaja hráčov -- za zmluvného či voľného mladého hráča, za ktorý poberal výchovné, dostane klub na Slovensku odstupné. Kluby, ktoré majú slušný základ mladých hráčov, z toho slušne vyžijú. Výhodné je zobrať hráča na hosťovanie napríklad z Čiech, aj keď mu ponúknu väčší plat, ušetria na odstupnom.
Ak sa klubu podarí udržať si takého hráča, môže ho potom streliť do zahraničia - za veľké peniaze. Pravda, iné je, keď hráč obíde klub - ako to urobil futbalista Szilárd Németh s Interom. Vyčkával a odišiel napokon do Middlesborough, keď už mu so žlto-čiernymi vypršala zmluva, bol teda voľným hráčom. Ďalším zdrojom príjmov sú vlastné zariadenia -- reštaurácie, bary, stánky a predaj vstupeniek, ale táto čiastka s pohybuje len okolo 3,5 percenta obratu.
V zahraničí pochádzajú veľké príjmy aj z predaja televíznych práv, na Slovensku je to však naopak: STV za prenosy dokonca žiada od klubov peniaze.
Basketbal: hráč má viac než hráčka
Príkladom, že v športe sa točia veľké peniaze, je basketbal. Paradoxne ide o mužský basketbal, ktorý až na majstrovský Pezinok nemá dnes výrazné osobnosti. Napriek tomu aj priemerní hráči zarábali 100 000-120 000 korún, najlepší legionári až 250 000. Ženy oproti tomu dostávajú iba almužnu, najlepšie Ružomberčanky si vyjdú okolo 30 000 Sk, zahraničné hviezdy stoja od 3 000 až 10 000 USD, pravda majú zabezpečené od práčovne až po upratovanie všetko. Vicemajster Slovan platil basketbalistkám od 15-35-tisíc Sk, platy špičkových trénerov sa pohybovali od 30-150-tisíc mesačne.
Len na porovnanie: u susedov v Maďarsku zarábali bývalé hráčky Ružomberka oveľa viac: pivotka Alena Kováčová 7500 dolárov a k dispozícii mala auto i byt, Zuzana Žirková 4500 dolárov plus byt a auto. To už zodpovedá trendu v špičkových európskych kluboch, kde sa pohybuje mesačný zárobok tých najlepších od 3 500 do 10 000 dolárov.
Rozpočet týchto klubov je neporovnateľný so slovenskými: bratislavský Slovan hospodári so šiestimi miliónmi Sk, ostatné majú minimálne o milión menej, dvojnásobný víťaz Euroligy SCP Ružomberok má k dispozícii 35 miliónov. Tohtoroční finalisti najprestížnejšej klubovej súťaže na kontinente -- druhá poľská Gdyňa má v prepočte takmer 100 miliónov, najbohatší klub Valenciennes 360 miliónov.
Sponzori sa netrhajú
Iná je situácia v individuálnych športoch, a iná v kolektívnych. V súčasnosti sa o ne sponzori netrhajú. V atletike alebo vo veľmi nákladnom krasokorčuľovaní, ktoré si pomaly pre talentované deti môžu dovoliť len solventní rodičia, chýbajú osobnosti, ktoré by sponzorov pritiahli. V Česku sú najlukratívnejšími reklamnými nosičmi trojnásobný olympijský a svetový šampión Železný, vynikajúce bežkyne i desaťbojári svetový rekordér Šebrle a majster sveta Dvořák.
Na Slovensku ani titul majstra sveta nie je dostatočne príťažlivý. Príkladom je rýchlostná kanoistika. Na Slovensku sa pádlovaním uživí asi 20 ľudí -- tí, čo sú zaradení do Strediska štátnej športovej reprezentácie v Dukle Trenčín a ŠKP Bratislava. Mesačný plat tých najlepších (aj olympionikov a majstrov sveta) sa pohybuje medzi 14 000 do 20 000 korún, v tom sú už aj odmeny a kalorické. Bonus dostávajú za medaily na majstrovstvách sveta či Európy. Finančné odmeny vyplácajú rezortné ministerstvá, za olympijské medaily Slovenský olympijský výbor. Značnú položku z neveľkého rozpočtu kanoistických a kajakárskych klubov zožiera výstroj - lode i pádla. Špičkový kajak či kanoe stojí okolo 150 000 Sk, veslo či pádlo 10 000. Ani cyklistika (pretekársky bicykel pre začiatočníka stojí okolo 25 000, lepší 60 000 Sk) nie je dnes lukratívnym športom - na Slovensku pôsobí deväť profesionálov. V trenčianskej Dukle je plat reprezentantov vrátane prídavkov niečo vyše 14 000 Sk, v Podbrezovej okolo 10 000. Stúpli však motivačné prémie za dosiahnuté výsledky vo vypísaných pretekoch doma, alebo v zahraničí. A to sú desaťtisíce vo valutách. Preto niet div, že v týchto pretekoch celý tím pracuje na toho najlepšieho.
Ani jeden z kedysi úspešných slovenských športov hádzaná sa neteší veľkému záujmu sponzorov. Preto sa v kluboch hospodári ťažko, viacero extraligových klubov má existenčné problémy. Výška platu hráčok a hráčov závisí od úspešnosti klubu, priemerný plat je okolo 10 000 Sk (od 7000-12 000), lepšie hráčky zarábajú 12-15-tisícok, reprezentantky od 15 000 do 23 000, tréneri v najlepších kluboch 25 000-40 000, v slabších 10 000-20 000. Platy legionárok v Maďarsku sa pohybujú od 30 000 do 40 000 Sk, v slabších európskych kluboch od 40 000 do 60 000 Sk, v Nemecku od 60 000 do 100 000 Sk.
Na rozdiel od futbalu a hokeja, kde si kluby zarábajú predajom hráčov, v hádzanej to tak nie je. Platia v nej tzv. odstupňované tabuľky vekom hráčky - finančné rozpätie hráčok medzi 20. a 30. rokom je od 200 000 do 300 000 Sk - rovnako od slovenského, či zahraničného kupca.