Pre medzinárodnú spravodlivosť nastal veľký okamih -- pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) dnes predstúpi bývalý srbský a juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič prvýkrát v úlohe obžalovaného. Pred sudcami sa bude zodpovedať zo zločinov proti ľudskosti, z vojnových zločinov a genocídy, ktorých sa mal dopustiť počas vojnových konfliktov v Chorvátsku (1991 -- 1995), v Bosne (1992 -- 1995) a v Kosove (1998 -- 1999). Miloševič je prvým najvyššie postaveným predstaviteľom štátu v histórii, ktorý je súdený medzinárodným tribunálom za takéto zločiny.
Miloševičovu politickú kariéru v uplynulom desaťročí ovplyvňoval jediný cieľ -- na troskách niekdajšej Juhoslávie vybudovať Veľké Srbsko, ktoré by zahŕňalo aj časť územia Chorvátska, Bosny i celú provinciu Kosovo.
Podľa obžaloby, ktorú predstavuje hlavná prokurátorka Carla del Ponteová, Miloševič od 1. augusta 1991 do júna 1992 plánoval, nariaďoval či pomáhal pri zločinoch namierených proti Chorvátom a ďalšiemu nesrbskému obyvateľstvu v tých častiach Chorvátska, kde väčšinu tvorili Srbi. Jedným z dôsledkov represálií bolo, že z tohto územia odišli státisíce Chorvátov a ďalších nesrbských národností. V prípade vojny v Bosne, ktorá bola najkrvavejším konfliktom na území bývalej Juhoslávie, čelí Miloševič aj obvineniu z najťažšieho zločinu -- genocídy. Podľa obžaloby vtedajší srbský prezident plánoval a pomáhal pri akciách, ktoré mali za cieľ vyhnať alebo zlikvidovať Moslimov a Chorvátov žijúcich na území Bosny. V súvislosti s vojnou v Kosove mal Miloševič spolu s ďalšími spolupracovníkmi plánovať, nariaďovať či pomáhať pri teroristickej kampani namierenej proti kosovským Albáncom. Násilné kroky Belehradu mali za následok, že juhosrbskú provinciu opustil takmer milión etnických Albáncov.
Podľa obžaloby Miloševič nenesie za krvavé konflikty na území bývalej Juhoslávie iba nejakú politickú zodpovednosť, ale ako niekdajší srbský a neskôr juhoslovanský prezident priamo riadil, podporoval či minimálne toleroval násilnosti páchané na nesrbskom obyvateľstve. Výsledkom jeho boja za Veľké Srbsko je okolo 200 000 zabitých civilistov, desiatky zničených miest a obcí a exodus až troch miliónov osôb.
Miloševič všetky tieto obvinenia odmieta a ICTY označuje za nelegálny tribunál, ktorý je nástrojom protisrbskej vojny. Medzinárodné spoločenstvo ubezpečuje, že proces s Miloševičom nie je procesom so srbským národom. "Ide o Miloševičovu zodpovednosť za zločiny, ktoré spáchal, alebo ku ktorým vydal rozkaz v Chorvátsku, Bosne a Kosove," povedala del Ponteová. Zdá sa, že dnes ani samotní Srbi nepociťujú súd s Miloševičom za útok na celý národ. Zatiaľ čo v časoch, keď bol "Slobo" miláčikom národa a na jeho mítingy chodili státisíce, cez víkend len niekoľko tisíc ľudí v Belehrade protestovalo proti ICTY a žiadalo prepustenie exprezidenta na slobodu.
Odhaduje sa, že proces s Miloševičom bude trvať dva roky. Podľa informovaných zdrojov má obžaloba k dispozícii dôkazy i svedkov, vďaka ktorým Miloševič dostane vysoké tresty -- keďže je obvinený z viacerých zločinov, súčet jednotlivých trestov by sa tak prakticky rovnal doživotiu. Okrem bývalých vysokých armádnych a politických srbských predstaviteľov budú možno pred tribunál predvolaní svedčiť aj viacerí západní politici. Miloševičovi poradcovia avizovali, že budú žiadať, aby svedčil aj bývalý americký prezident Bill Clinton.