Nezamestnanosť je na Slovensku chronický problém a zdá sa, že na jeho riešenie žiadna politická sila nemá recept. Aj keď je pred voľbami. Dnes už ťažko možno očakávať pribúdanie pracovných miest pre murárov, baníkov a kopáčov. Napriek tomu sa aj táto vláda snaží pre nich niečo urobiť. Stavajú sa cesty, tunely a diaľnice. Tieto stavby štát zadlžujú. Nie je isté, či sú vzhľadom na hustotu premávky všade potrebné. Problém baníkov na hornej Nitre štát rieši tak, že rozkáže Slovenským elektrárňam, aby odobrali z týchto baní značné množstvo uhlia. Ekonomiku elektrární to zhoršuje, pritom vláda ich chce privatizovať a politici sa na tom vyslovene priživujú. Oproti tomu o systéme vzdelávania a jeho reforme väčšina strán hovorí spôsobom "aby reč nestála". Neodvážia sa žiadať finančnú účasť zainteresovaných -- vysokoškolákov. Aj mladí chcú mať vzdelanie zadarmo. Keď školu skončia, nič ich tu nebude držať. Opustiť republiku je už akceptovaný čin. Situácia sa vyostrí, keď sa aj Slovensko stane súčasťou obrovského trhu EÚ vrátane trhu práce. Mladí navyše zistia, že v krajinách EÚ sa dá aj relatívne lacnejšie (v pomere k zárobku) bývať. Na odchod kvalifikovaných pracovníkov vrátane stredného manažmentu sa musia pripraviť aj slovenskí priemyselníci. Ich bývalí pracovníci svoje zručnosti a dokonca insajderské vedomosti môžu ponúknuť priamej konkurencii. V položke "mzdové náklady" budú musieť vyčleniť oveľa vyššiu sumu. Priemyselníci na to teraz reagujú tak, že žiadajú štátne infúzie do svojich podnikov, často iba preto, aby zachránili na čas majetok, ktorý im už celkom nepatrí a s ním aj svoje postavenie. Žiadajú, aby štát zriadil podporné fondy, "aby sme do EÚ nevstupovali chudobní". Ich zámery napĺňa aj strana, ktorá o vstupe do EÚ informovala voličov tabuľami s holými zadkami.