Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol nepodpísať a vrátiť Národnej rade (NR SR) na prerokovanie tri právne normy, prijatím ktorých slovenský parlament zapojil našu krajinu do procesu vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou. Schuster vrátil zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 -- 1989 a o založení Ústavu pamäte národa. Na základe tohto zákona mohli občania získať informácie o tom, či a akým spôsobom ich sledovala komunistická tajná služba. Schuster parlamentu vrátil aj druhú právnu normu, o prijatie ktorej sa usiloval poslanec Ján Lagoš -- zákon o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Podmienku spoľahlivosti pre prácu v tajných službách by na jeho základe nespĺňali bývalí príslušníci hlavnej správy, kontrarozviedky, správy sledovania a ďalších správ komunistickej Štátnej bezpečnosti. Zároveň by boli zo služobného pomeru prepustení tí príslušníci SIS a vojaci, ktorí boli pred 15. februárom 1990 príslušníkmi alebo zamestnancami tajnej služby alebo mocenských orgánov bývalého režimu. Prezident tiež nepodpísal a vrátil parlamentu na prerokovanie novelu Trestného zákona, na základe ktorej malo byť popri fašizme trestné aj prejavovanie verejných sympatií a verejné popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov komunizmu. Šéfka legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Mária Dreninová uviedla, že dôvodom na nepodpísanie týchto zákonov bol ich nesúlad s ústavou či jednotlivými právnymi normami, prípadne nedostatočné vymedzenie pojmov. Dreninová vylučuje, že by rozhodovanie prezidenta ovplyvnila jeho komunistická minulosť a politické dôvody nepripúšťa.