Podľa článku môj ohlas proti prijatej novele zákona o daniach je údajne prekvapujúci, pretože Ministerstvo hospodárstva SR označovalo daňové zvýhodnenia za diskriminujúce. Nenamietal som však proti zrušeniu ani obmedzeniu daňových prázdnin ako takému, ale len proti nekorektnému spôsobu, akým sa to udialo a proti tomu, že prijatá novela pôsobí retroaktívne. Vláda a parlament mali na výber medzi dvoma zlými možnosťami (pozn.: 1. zákon o investičných stimuloch, 2. daňové prázdniny podľa § 35a zákona o daniach z príjmov), ale paradoxne sa nakoniec rozhodli pre tretiu najhoršiu. Schválili oba návrhy zákonov. Zákon o investičných stimuloch, ako aj § 35 a § 35a zákona o daniach z príjmov, sú samy osebe trhovo nekonformné a deformujú podnikateľské prostredie. Sú to teda opatrenia, ktoré nemali byť nikdy prijaté. Nenamietal som teda proti zrušeniu ani obmedzeniu daňových úľav, ale len proti tomu, aby Slovensko so spätnou účinnosťou odnímalo alebo obmedzovalo investorom úľavy, ktoré im už raz zákonom priznalo, pretože to neprípustným spôsobom zasahuje do právnej istoty investorov. Plne súhlasím s tézou, že štát by mal vytvárať priaznivé podmienky na podnikanie pre všetkých a nemal by poskytovať osobitné zvýhodnenia pre jednotlivé podniky alebo odvetvia. Ak sa však štát už raz (nesprávne) rozhodol takéto zvýhodnenia poskytnúť, nemôže ich po krátkom čase so spätnou platnosťou odnímať ani obmedzovať. Podľa môjho názoru princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa aj zákaz retroaktivity, musí byť v právnom štátne i v trhovej ekonomike princípom najvyšším. Aj pri odstraňovaní ekonomicky škodlivých opatrení treba preto tento princíp rešpektovať. Každý necitlivý retroaktívny zásah do práv investorov je hazardom s ich dôverou v stabilitu nášho právneho prostredia. Dôveru investorov je veľmi jednoduché stratiť a veľmi ťažké opäť ju získavať. Slovensko zahraničných investorov potrebuje. Preto je namieste otázka, či si takéto ľahkovážne pohrávanie sa s ich dôverou môžeme dovoliť.