| Čo vás viedlo predložiť návrh na deblokácie z Ruskej federácie, podľa ktorého sa časť má získať v hotovosti za 30 percent a druhá časť v tovare? - Posudzovať výhodnosť a nevýhodnosť akejkoľvek formy deblokácie je korektné a objektívne len podľa skutočnej súčasnej výnosnosti. Ak dnes môžeme dostať 30 percent z odpísaného dlhu - akokoľvek sa nám nepáči, že dlžník má takmer 70 percentný výnos - tak po finančnej analýze sa môže ukázať aj takáto forma ako výhodná. Alternatíva, ktorá sa nám črtá, je, že splátky dlhu sa rozložia rovnomerne na dlhé obdobie, na 20 rokov. Z týchto splátok môžeme realizovať tovarové deblokácie s výnosnosťou 60 percent. Ak si dnes požičiavame za 8 percent, tak je rovnako výhodné dnes dostať tých 30 percent z celkového objemu dlhu, ako rozloženie splátok v tovare s výnosnosťou 60 percent. To si vie každý, kto ovláda finančnú analýzu, rýchlo spočítať. Samozrejme, je priestor na vyjednávanie. Napríklad o tom, že časť tovarových deblokácií sa realizuje skôr a na neskôr ostane potom menší objem. V takom prípade by sa výhodnosť splácania tovarmi zvýšila. Žiaľ, situácia v tovarových deblokáciách nie je dobrá. Oproti predpokladaným lehotám splácania sa stále mešká. Spokojnosť nie je vždy ani s ponukou tovaru na deblokácie. Druhá vec, o ktorej sa dá - teoreticky - hovoriť je, že dnes si krátkodobo požičiavame za 8 percent, ale dlhodobé zdroje je možné získať aj za nižší úrok. V takom prípade by sa dalo vyjednávať, aby deblokačný výnos z hotovostných deblokácií bol vyšší. Chceme totiž dosiahnuť rovnakú súčasnú výnosnosť. Okolo alternatívnych spôsobov deblokácie je viacero neistôt - je otázne zaplatenie celého dlhu, je neistá výnosnosť tovarovej deblokácie a vôbec možnosť tovarovú deblokáciu uskutočňovať v rovnomerných splátkach. Jednoducho, treba posúdiť alternatívy: rozloženú tovarovú deblokáciu a okamžitú hotovostnú deblokáciu. Na návrh sa zniesla kritika, 30 percent sa zdá málo. - Časť kritiky vyplýva z neinformovanosti o podstate problému. Stretol som sa s názorom, že 70 percent berie nejaká sprostredkovateľská alebo deblokujúca firma. Je to nezmysel. Sedemdesiat percent hodnoty dlhu vďaka silnej pozícii získava dlžník. Malé percento z dlhu získavajú sprostredkovatelia, ktorí deblokáciu uskutočňujú, ale určite to nie sú tie obrovské sumy, ktoré sa objavujú v laických hodnoteniach. Kto vlastne zapája do veci sprostredkovateľskú firmu? - V tomto konkrétnom prípade, keď dlžník nemá zdroje, sa dostáva do dlžníckeho vzťahu k banke, ktorá zdroje má, alebo si ich požičia. Aj pre ňu vzniká podobná úvaha ako u nás. Ak si vie zdroje požičať lacno, je pre ňu deblokácia so slovenským výnosom 30 percent výhodná. Ak si zdroje nevie získať lacno alebo jej dohoda so štátom (dlžníkom) je menej výhodná, potenciálne sa ocitá dokonca v riziku, že v procese deblokácie utrpí stratu. Prostredník na našej strane vytvára vzťah na našu vládu. Poplatok za jeho službu je malý, ide o zlomok percenta. Ruská banka vytvára obchodný vzťah k ruskej vláde. Musím povedať, že detaily tohto vzťahu nepoznám, ale rešpektujem aranžmán, ktoré si sprostredkovatelia dohodnú. Mimoriadne dôležité pre nás je, aby sa naša pohľadávka odpísala až po tom, keď sú peniaze z deblokácie na našom účte. V širokej verejnosti prevláda názor, že ak sa pohľadávka uskutoční za menej ako 100 percent, tak zvyšok ide do vreciek nejakých sprostredkovateľov, že je predmetom korupcie. Ale ten zvyšok je vlastne akousi výhrou pre dlžníka, ktorý objektívne nevie plniť svoj záväzok. Takéto čiastočné plnenie sa prijíma vtedy, keď je neistota budúceho splatenia záväzku, alebo keď je plnenie rozložené do dlhého časového obdobia, čo ho - z pohľadu súčasnosti - znehodnocuje. Je síce nižšie ako 100-percentné, ale uskutočňuje sa. Dovoľte mi, aby som odbočil. V súvislosti so Slovenskou konsolidačnou sa tiež zabúda, že pohľadávky presunuté do SKo boli znehodnotené ešte v bankách neobozretným úverovaním. Väčšina pohľadávok sa dostala do Slovenskej konsolidačnej ako bezcenné. A od Slovenskej konsolidačnej sa očakáva, že bude robiť nejaké zázraky a pohľadávkam vráti ich stopercentnú hodnotu. To je úplný nezmysel. Hovorím to, hoci som si vedomý - a viackrát som to konštatoval - že práca SKo nebola a nie je bez nedostatkov. Ten istý problém je s našimi pohľadávkami v zahraničí, kde základ ich nízkej ceny je v podmienkach a okolnostiach ich vzniku a v dnešnej situácii dlžníkov. Napríklad Rusko má zadlženosť okolo 170 mld. USD a Parížskym klubom a Londýnskym klubom je uznané ako dlžník. Jeho dlhy sa reštrukturalizujú za podmienok výhodných pre Rusko, lebo prostriedky na promptné plnenie záväzkov nemá. Jediná nádej, ako určitú časť dlhov získať späť, je umožniť rozumnú časovú a vecnú reštrukturalizáciu dlhov. Návrh po modifikácii vláda prijala, ale vy ste hlasovali proti. Prečo? - Dôvodom nebola žiadna schizofrénia ani žiadny stranícky diktát, ako sa to interpretovalo. Zatiaľ všetky rokovania prebiehali na expertnej úrovni. Za našu stranu ich viedol štátny tajomník Podstránsky, za ruskú námestník ministra financií. Mne sa zdá, že vzhľadom na objem, ktorý sa realizuje a veľký význam kroku, ktorá sa chystáme urobiť, by bolo dobré, aby sa o všetkých detailoch rokovalo na vládnej úrovni. Ide o uvedomenie si všetkých prvkov celého deblokačného procesu. Ozrejmiť by bolo treba záruky, ktoré sú v takomto prípade nesmierne dôležité, riziká, ktoré vznikajú a ich krytie. Považujem za správne, aby sa takýto významný obchod robil aj s účasťou vlády alebo príslušných členov vlády. To bol hlavný dôvod, prečo som žiadal, aby ma vláda poverila rokovaním o detailoch. Išlo mi o to, aby sa na procese zúčastnili vlády oboch krajín. Som dokonca presvedčený, že by ho mali posvätiť predsedovia vlád. Vaše hlasovanie teda súvisí s tým, že vám vláda neschválila cestu do Moskvy? - Vláda moju cestu schválila, ale bez mandátu na rokovanie. To je pre mňa svojím spôsobom vyjadrenie nedôvery, lebo sa stávam zbytočným medzičlánkom celého procesu, ale nesiem zaň formálne zodpovednosť. To nepovažujem za veľmi dobrú situáciu pre seba. Materiál som nepredkladal do vlády ja, predložil ho počas mojej dovolenky štátny tajomník Podstránsky. Z prvého rokovania vlády som ho stiahol, aby členovia vlády, ktorí namietali krátky termín od sprístupnenia materiálu, mali čas urobiť si názor. Ďalšie rokovanie vlády sa venovalo diskusii, či budú tovarové deblokácie, alebo sa prijme model finančných deblokácií. Vtedy rozhodnutie vlády zablokoval minister Čarnogurský. Podľa môjho názoru sa vo vláde dostatočne podrobne neprerokovali všetky detaily. Podpredseda vlády Fogaš požadoval, aby vláda schválila len model, detaily aby sa rokovali na úrovni členov vlády s tým, že ja som mal byť poverený o detailoch rokovať a spresniť ich. To je podstata mojej pozície - išlo mi o to, aby sa taký vážny krok dostatočne vyjasnil rokovaním na úrovni členov vlády. Aký vývoj bude mať tohtoročné rozpočtové hospodárenie? - Predložili sme materiál o vývoji štátneho rozpočtu v prvom polroku, kde sme spresnili naše odhady nenaplnenia príjmov. Na začiatku roka sme každý príjem, ktorý sa nemusel naplniť, považovali za riziko pre rozpočet. Teraz sme ďalej, lebo vieme, že niektoré príjmy sa čiastočne naplnia. Objem možného nenaplnenia príjmov odhadujeme na 6 - 8 mld. Sk. Oslovil som ministrov, ktorí v čase diskusie o rizikách dali prísľuby, že budú konať, aby sa príslušné príjmy získali. Ide o dividendy, odvody z SPP, výnosy z predaja telekomunikačných licencií a pod. Máme problémy aj na strane výdavkov. Napriek tomu, že klesla nezamestnanosť, sociálne dávky rýchlo rastú. Odhadujeme ich prekročenie o 3,5 - 4 miliardy Sk. Celkové riziko, účtovný schodok, ktorý sa v rozpočte otvára, je 10 -12 miliárd Sk. Ako sa na tom podieľa oddlženie škôl? - Oddlženie za rok 2001 sme urobili tak, že sme použili zdroje z nerealizovaného projektu Govnet KASROŠ. Prvú etapu oddlženia za prvý polrok 2002, teda 300 miliónov, budeme robiť na úkor výdavkov, ktoré boli rozpočtované. Na rokovanie vlády pripravujeme aj návrh finančného zabezpečenia prvej etapy odstraňovania následkov povodní. Niečo máme v rozpočte, niečo chceme pokryť na úkor iných rozpočtovaných výdavkov. Zatiaľ nie sme v situácii, aby sme museli siahnuť na zdroje, ktoré v rozpočte neboli plánované ako výdavky. V akom štádiu sú práce na štátnom rozpočte 2003? - Pripravujú sa rozpočtové limity pre jednotlivé kapitoly v základnom členení - na základe východísk, ktoré schválila vláda. Začneme rokovať s rozpočtovými kapitolami a len keď nenájdeme dohodu o rozpočtových limitoch, začneme navrhovať iné riešenia rozpočtového problému. Už v čase, keď sa schvaľovali východiská, sme pripravili niektoré návrhy na riešenie rozpočtovej situácie. Neboli však predmetom rokovania vlády. Myslím si, že začať vytvárať rozpočet z obmedzenejších zdrojov, než by sme teoreticky vedeli získať, je dobrá stratégia. Základný problém, ktorý bol signalizovaný pri príprave východísk, bola medzera medzi potrebou zdrojov na vládne priority a zdrojmi - potreby sú o 17 miliárd vyššie. Medzeru môžeme čiastočne pokryť napríklad prijatím opatrení na zvýšenie daňového výnosu. Mohli by sa týkať spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty. Možné je prijať aj opatrenia na redukciu sociálnych dávok, najmä sprísnenie režimu poskytovania. Modelov bolo navrhnutých niekoľko, myslím si, že by sme k tomu mali pristúpiť. Prínos by mohlo znamenať aj posunutie účinnosti časti legislatívy, ale nemalo by to ísť na úkor plnenia kolektívnej zmluvy o verejnej službe. Išlo by skôr o prípady, keď nároky išli nad rámec základného zákona o štátnej a verejnej službe. Má na to vláda kompetenciu? - Myslím si, že ani táto vláda nebude mať problém takýto posun navrhnúť. Kroky bude môcť realizovať nová vláda rozhodnutím nového parlamentu. Môže sa rozhodnúť podľa toho, ako sa bude vyvíjať situácia v rozpočte. Ale sú tu aj iné možnosti. Obsahom priorít sú aktivity, ktoré sa nemusia financovať len z verejných zdrojov. Treba uvažovať aj o zapojení komerčného sektora, napríklad do projektu budovania diaľnic. Všetko sa nedá urobiť už v roku 2003, ale dlhodobý program by mal s takými zdrojmi rátať. Treba sa zaoberať lepším zapojením zdrojov EÚ do rozpočtového procesu. Tam máme rezervy a aj v priebehu roka 2003 je možné dosiahnuť efekty. Zvážiť by sa mala aj možnosť uskutočnenia niektorých privatizačných rozhodnutí. Účinok na rozpočet by bol len nepriamy, lebo privatizačné príjmy sa podľa prísnej metodiky MMF a EÚ nemôžu použiť ako príjmy rozpočtu, ale môžu na seba vziať úlohu pri rozvojových projektoch. Viem si predstaviť, že by sa týmto vytvoril iný obraz štátneho rozpočtu, okruh možností by sa rozšíril nad rámec schválených východísk. V každom prípade treba budúcoročnú situáciu projektovať skôr z pozícií optimizmu. Pesimizmus je to najhoršie, čo môžeme robiť. Som presvedčený, že aj po krokoch na stabilizovanie finančnej situácie verejných financií máme priestor rozmýšľať o budúcnosti v roku 2003 a ďalej pozitívne - rozvojovo, nielen reštriktívne. Čo vás vedie k optimizmu? - Po prvé, podniková sféra je schopná tvoriť zdroje na investovanie. Banky sú lepšie pripravené financovať malé a stredne veľké podniky. Po druhé, možný vstup do NATO a perspektíva vstupu do EÚ určite budú podnetom na prílev priamych zahraničných investícií, aj neprivatizačných. Potom, vcelku úspešne sa vyvíja fungovanie agentúry SARIO, ktorá sa môže transformovať do podoby CzechInvestu, t. j. na miesto, ktoré bude v mene vlády koordinovať vstup zahraničných investorov do ekonomiky. Bolo by to zjednodušenie vstupu pre zahraničných investorov a mohol by to byť pre zahraničné investície značný podnet. Zahraničné zdroje spolu s vnútornými zdrojmi vytvoria iný obraz ekonomiky. Nemali by sme byť posadnutí pesimizmom, ktorý sa rodí aj z oprávnenej kritiky toho, čo sa neurobilo alebo urobilo zle. Ako minister financií nemôžem pri zostavovaní rozpočtu a projektovaní budúcoročného vývoja prijať defenzívnu pozíciu. |
StoryEditor