Z Quinceyho (hrá ho posledným Oscarom ovenčený Denzel Washington) sa stáva Q vo chvíli, keď vyčerpá všetky legálne možnosti financovania náročnej operácie. Keďže firma, v ktorej pracuje, obmedzila výrobu a jeho žena je predavačkou len niekoľko týždňov, nemajú nárok na plné krytie nákladov na záchranu svojho syna. Ponúkajúci sa diskriminačný motív v situácii, keď lekári belosi oznámia rodičom černochom strašnú správu, scenárista obmedzil len na nejasnú narážku (hlavný chirurg povie nervóznemu otcovi, aby sa ho nedotýkal) a filmový konflikt namiesto toho posunul do sociálnej roviny. Tou je obžaloba systému, v ktorom poisťovne korumpujú lekárov, aby sa správali k pacientom, jemne povedané, menej poctivo. Tvorcovia iste nemohli tušiť a počítať s tým, že v bývalej východoeurópskej krajine s kolabujúcim zdravotníctvom sa poisťovne tiež netešia veľkej obľube. Nášmu divákovi preto stačí len vymeniť reálie a hneď sa musí cítiť ako doma. Ale vráťme sa späť k príbehu. Spravodlivosť je relatívny pojem, a dá sa preto dosiahnuť rôznymi prostriedkami. Onou chvíľou zrodu Johna Q je rozhodnutie spočívajúce vo vynútení si synovej transplantácie násilnou cestou. Kým je jeho potomok v prítomnosti matky hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti, otec sa zabarikáduje na urgentnom príjme. S pištoľou v ruke si vynúti jednodňovú prítomnosť spoločnosti, ktorá sa tam náhodne stretne v jedno sobotňajšie popoludnie. Q je zločinec-sympaťák, nepotrebuje ani obligátnych niekoľko dní, aby ho jeho rukojemníci začali považovať za sympatického (ako sa tvrdí v základoch policajnej psychológie). Žiada policajtov a vedenie nemocnice o zaradenie svojho syna na zoznam čakateľov na orgány. Je však pred voľbami (ďalšia zhoda okolností, že?) a policajný šéf sa rozhodne pre radikálnejšie riešenie. Keďže poisťovňa bola doteraz vinná len ako celok a riaditeľka nemocnice, ktorá pôvodne chladne odmietla operáciu, v priebehu filmu svoje rozhodnutie prehodnotí, zlo dostane konkrétnu tvár až v podobe náčelníka polície s politickými ambíciami. Nemá zmysel prezrádzať presné detaily príbehu, chcel by som len upozorniť na dve veci. Film sa síce neskončí obávaným a od začiatku naznačovaným happyendom, ale na polceste. Že syn prežije a otec si ide odsedieť tri roky za lúpežné prepadnutie, je v podstate vcelku realistický záver, trochu mrzuté však je, že scenárista sa v slabej chvíľke nesústredil na logiku pasáže, keď to vyzerá na najväčšiu rodičovskú obeť. V najnapínavejšej scéne celého filmu odrazu úplne nečakane príde strih a v nasledujúcej sekvencii sa nemôžete zbaviť pocitu, že tu chýba minimálne niekoľko minút. Výsledný dojem je potom asi taký, ako keď pri pozeraní televízie počas reklamy prepnete na iný kanál a keď sa vrátite naspäť, film už pokračuje. Škoda, inak by John Q mohol byť skutočnou "akčnou drámou". Takto je zrelý tak na sedem bodov z desiatich možných. To je však v porovnaní s ostatnou americkou filmovou produkciou stále dosť, nie? |
StoryEditor
Spravodlivosť všetkým, nie však každému
Predstavte si takúto situáciu: Lekári vám oznámia, že ak vaše dieťa nepodstúpi okamžitú transplantáciu, zvyšok jeho života sa ráta na týždne či dokonca dni. Je len málo rodičov, ktorí by okamžite nezačali konať. John Quincey je však len robotník a jeho žena predavačka v supermarkete. Ich syn počas nevinného športovania nečakane skolabuje a vzápätí sa zistí, že jeho srdce je vážne poškodené. To je základná zápletka nového amerického filmu John Q.