Niekdajšie politické rozdelenie sveta rozdelilo aj športovú kariéru bývalého dlhoročného hráča bratislavského Slovana a československého reprezentanta Václava Nedomanského na dve časti. O tej prvej, československej, do roku 1974, sa tu vedelo prakticky všetko. Keď však v roku 1974 odišiel za more a nepýtal si na to povolenie, stal sa pre slovenské a české médiá tabu. Až do konca roka 1989. V ostatných rokoch ho na Slovensku opäť vidno. Pôsobí totiž v Los Angeles Kings ako skaut a vyhľadávač talentov. Špecializuje sa najmä na mladých hráčov z postkomunistických štátov.
V klube, pre ktorý hľadáte talenty, ešte vlani hrali traja Slováci, ktorým ste ponúkli prácu. Naplnili očakávania, ktoré ste do nich vkladali?
-- Veľmi ma teší, že Slováci hrali takmer celú minulú sezónu výborne. Boli ťahúňmi mužstva. Pomohli mu v rozhodujúcich zápasoch play off. Škoda, že Žigmund Pálffy bol počas sezóny dosť dlho zranený. Jeho zdravotné problémy prepukli v najnevhodnejšom čase, práve vtedy, keď bol najproduktívnejším hráčom celej NHL. Vo vyraďovacích zápasoch play off hral výborne aj Jozef Stümpel, ktorý pôsobí na ľade dosť robustne. Jozef vie podržať puk, ideálne prihrať, len vedenie klubu čakalo od neho viac gólov. Aj podľa mňa by mal častejšie zakončovať ako prihrávať. Od centra prvého útoku všetci čakajú v prvom rade góly. Aj preto ho potom vymenili do Bostonu.
Čakali ste, že milo prekvapí bývalý obranca Slovana Bratislava Ľubomír Višňovský a aj napriek nižšej postave mu už prvá sezóna v NHL ideálne vyjde?
-- Ľubomír Višňovský bol v minulej sezóne príjemným prekvapením súťaže. Čakal som to, no nezabúdajte, že sme ho už dlhšie sledovali. Vedeli sme, že je to veľmi rýchly obranca s tvrdou a presnou strelou.
Dlhšie sledujete aj ďalšieho bývalého obrancu Slovana Bratislava Martina Štrbáka...
-- Martina už nemusíme sledovať. Vieme, čo dokáže. Už dávnejšie sme ho draftovali. Len ešte teraz nemáme pre neho prácu v našom klube. Preto aj túto sezónu hrá v Európe, resp. v Rusku. Teraz záleží iba na ňom, či si formu udrží. Ak sa nám uvoľní miesto pre obrancu, určite sa s ním skontaktujeme.
Pomerne často vás vídať aj v hľadisku bratislavského zimného štadióna, kde ste odohrali dvanásť sezón. Koho teraz sledujete?
-- Pracujem ako skaut, teda nemôžem povedať konkrétne mená. Konkurencia v tomto biznise vôbec nespí. No môžem povedať, že nejakí hráči ma v Európe zaujali. Sledujeme ich už dlhšie a sledoval som ich aj počas celej sezóny. Ročníky 1981 a 1982 sú teraz slabšie. Neviem prečo, lebo tento jav som si všimol aj v Česku, Rusku i vo Švédsku. Aj preto sme si doteraz žiadneho hráča z Česka a ani zo Slovenska do nášho klubu nevybrali.
Máte prehľad aj o pätnásť-, šestnásťročných. Tam ste žiadny veľký talent neobjavili?
-- Na Slovensku sa ukazuje niekoľko talentov narodených v roku 1984 a neskôr. Je to impulz na našu prácu. Silná generácia takýchto mladých hráčov vyrastá aj vo Švédsku, v Rusku i Česku. Šikovných juniorov sme našli aj vo Fínsku a Švajčiarsku. Európa je plná pozoruhodných talentov.
Už v mladom veku sú to takí dobrí hokejisti, že sa skautom oplatí cestovať za nimi po celom svete?
-- Je to moja práca. V klube mám na starosti sledovať talenty, ktoré neskôr chceme získať v drafte. Ľadový hokej v Kanade i celej Severnej Amerike je v prvom rade veľký biznis, z ktorého každý chce mať úžitok. Preto v systematickom vyhľadávaní talentov nesmieme nič zanedbať.
V poslednom čase hokejový svet udivujú výkony švajčiarskych juniorov. Čím si ich vysvetľujete?
-- Tajomstvo švajčiarskych úspechov v juniorských kategóriách je výsledkom správnej cesty, ktorú nastúpili už pred niekoľkými rokmi. Po niekoľkých vystúpeniach na majstrovstvách sveta, na ktorých sa úspešne, ale aj neúspešne, zachraňovali, sa rozhodli, že dobrých hokejistov si vychovajú sami od útleho veku. Rozhodli sa, že do hokeja vložia veľké investície, ktoré sa im časom vrátia. Preto sa začali systematicky venovať talentovanej mládeži. Ja tento vývoj pozorne sledujem už šesť až osem rokov.
Prečo sa rozhodli venovať práve hokeju, keď do polovice deväťdesiatych rokov nemali extra úspechy?
-- Práve preto. Dôležitú úlohu zohralo aj to, že Švajčiarsko ako alpská krajina sa dokázalo vo svete športu presadiť iba v zjazdovom lyžovaní, prípadne v cestnej cyklistike. Ale to sú individuálne športy. Preto zanietení športoví funkcionári hľadali aspoň jeden kolektívny, rozšírený a populárny šport, na ktorý by mohli orientovať záujem detí a mládeže. Veď nie každý sa môže presadiť v prísne individuálnom športe. A možno aj pre tú tradíciu sa rozhodli pre hokej. Pomohlo im aj to, že kým v Nemecku sa hokej dostal na vedľajšiu koľaj, vo Švajčiarsku jeho popularita rástla. Pokiaľ v Nemecku našli v hokejových kluboch miesto kanadskí, americkí či českí a slovenskí vyslúžilci, vo Švajčiarsku našli uplatnenie aj mladé talenty.
Každý, kto chce získať peniaze zo športu, sa pozerá práve na rýchlu návratnosť. Švajčiari na tento aspekt podnikania v prípade hokeja nemysleli?
-- Určite mysleli, no nechceli z hokeja zbohatnúť z večera na ráno. Veľmi rýchlo totiž pochopili, že investície do hokeja sa im vrátia až o niekoľko rokov. Začali robiť múdru športovú politiku, ktorá už prináša prvé ovocie. Hokej sa od čias, keď sme ho my hrávali, veľmi zmenil. Enormne sa zdynamizoval. Je plný tvrdých a dôrazných súbojov, všetky činnosti prebiehajú veľmi rýchlo, hráči výborne korčuľujú a strieľajú. Treba povedať aj to, že hráči sú vyšší a ťažší ako sme boli my. Trochu ma však mrzí, že teraz ide do popredia predovšetkým fyzická stránka tohto športu. Preto ho musia hrať vhodné typy hráčov. A tých treba v prvom rade nájsť. Aj Švajčiari ich hľadajú po celej krajine a najväčším talentom dokážu vytvoriť naozaj tie najlepšie podmienky. Preto mladí hokejisti z tejto krajiny v poslednom čase udivujú celý hokejový svet. Z toho dôvodu už prví Švajčiari hrajú v kluboch NHL.
Prečo v Nemecku po zjednotení prestal záujem o hokej?
-- Dôvody úpadku nemeckého hokeja treba hľadať v silnej konkurencii iných športov. V Nemecku má hokej posledných desať, pätnásť rokov obrovskú konkurenciu vo futbale, v tenise, v mimoriadne obľúbených automobilových a motocyklových pretekoch, vo formule 1, ako aj v zjazdovom lyžovaní. Úspešní podnikatelia a dnešní mecenáši športu, ktorí počítajú s rýchlou návratnosťou vložených investícií, poskytujú peniaze -- a nie malé -- práve do tých najpopulárnejších a najvýnosnejších športov.
Václav Nedomanský (1944, Hodonín na južnej Morave), hokejista, manažér, vyhľadávač talentov. V rokoch 1962 -- 1974 stredný útočník Slovana Bratislava s bilanciou 369 gólov v 419 zápasoch. V reprezentačnom družstve Československa zohral 220 zápasov a dal 164 gólov. Účastník 10 majstrovstiev sveta a dvoch zimných olympiád. Člen družstva majstra sveta v roku 1972 a majstra Európy v rokoch 1971 a 1972. Po odchode z ČSSR hral v rokoch 1974 -- 1976 v kanadskej profesionálnej lige WHA za Toronto Torros a v roku 1976 -- 1978 za Birmingham Buldogs. (V oboch kluboch odohral 258 zápasov a dal 141 gólov.) Vo veku, keď hráči s aktívnou činnosťou zvyčajne končia, prišiel do najťažšej súťaže sveta -- kanadsko-americkej NHL. Začal v Detroit Red Wings (1977 -- 1982), pokračoval v St. Louis Blues a aktívnu činnosť ukončil v New York Rangers (1982 -- 1983). V HNL hral v 428 zápasoch a dal 125 gólov. Po skončení aktívnej činnosti bol manažérom v rôznych kluboch. V ostatných rokoch je vyhľadávačom talentov pre Los Angeles Kings.