Americký investor včera odstúpil od Horizontu, v lete ohlásený vstup japonského investora do Devín banky bol podvod. Nie je nejaká tu podobnosť? Klienti oboch spoločností im zverili peniaze. Na základe úplne odlišných zmlúv. V prípade Devín banky na základe zmluvy o vkladovom účte to je dôležitá banková činnosť, iným subjektom ako bankám nie je dovolená. Naproti tomu nebankové spoločnosti získavajú peniaze najmä zmluvami o tichom spoločenstve. Vo fungujúcom právnom štáte je veľa poistiek, aby pri plnení oboch typov zmlúv nedošlo k poruchám a keby aj došlo, sú mechanizmy ako sa veritelia svojich pohľadávok domôžu. Teda existuje prevencia a vynucovacie nástroje.
Prevenciou je predovšetkým informovanosť veriteľa o podnikaní subjektu, ktorému zveruje peniaze. Možno podľa desiatok noviel bankového zákona a zmien ďalších predpisov usudzovať, že táto legislatíva dosiahla veľkú dokonalosť, ale prax -- skrachované banky -- to nepotvrdzuje. Aj podľa predošlého bankového zákona banky štvrťročne museli zverejňovať veľa údajov vrátane kapitálovej primeranosti, vyplýva to aj z opatrenia NBS platného od apríla 2001. Vkladatelia tieto údaje asi nevideli alebo nemuseli byť pravdivé. Ak išlo o druhú možnosť, je niekto podozrivý z trestného činu. Dnes sa nedá dokázať, či boli údaje banky k dispozícii, totiž zhasli na monitore internetu v okamihu uvalenia nútenej správy. Totiž vykonávací predpis NBS informačnú povinnosť nasmeroval na internet alebo do úradovní bánk. Veľa veriteľov Devín banky nebude uspokojených z Fondu ochrany vkladov. Možno by podnikli kvalifikované kroky, ak by mali k dispozícii informácie o hospodárení tohto podareného ústavu. Stále si ich môžu pýtať od štatutára banky -- teraz je ním konkurzný správca.
Aj z internetových stránok Horizontu zmizli všetky údaje. Ale podľa zákona o účtovníctve každá akciová spoločnosť má zverejňovať svoju účtovnú uzávierku. Väčšina a. s. to nerobí, nikto ich nesankcionuje. Tichému spoločníkovi dáva Obchodný zákonník (OZ) právo na informácie o podnikaní dlžníka podľa § 675, ale Horizont vo svojich zmluvách ju "vypol". Od 1. januára je podľa novely OZ toto ustanovenie záväzné a zrejme aj staré zmluvy mali byť modifikované. Aké zmluvy mal Horizont pripravené, sa už asi nedozvieme.
Devín banku si štát vlastne pestoval, zaručil sa za ňu opätovným vyhlásením, že ju poveruje deblokáciami, aby sa z výnosov z takýchto operácií ozdravila. Devín banka sa však s tým istým štátom súdila o miliardové nezaplatené provízie. Keď Devín banka padla, novinári sa spýtali: kto bude teraz robiť deblokácie? Odpoveď štátu: to nemusí robiť banka.
Je pravda, že štát priam kampaňovito upozorňoval, aby boli ľudia opatrní, keď zverujú peniaze nebankovým subjektom. Staral sa však štát, či z výnosov nebankových subjektov ich klienti odvádzali dane? Totiž svojim klientom Horizont vyplácal výnosy diferencovane -- jedným hrubé (vyššie o daň), iným čisté výnosy. Bol štát dôsledný pri vynucovaní si obmedzení na vyhlasovanie verejnej výzvy investorom? Zaslúžilo by zhodnotiť v kontexte českého trestného práva, či nemali naše orgány nasledovať konanie ostravského štátneho zástupcu. Ten jednoducho aktivity štatutárov BMG Invest CZ označil za nedovolené podnikanie a ešte v máji ich obvinil. Vyšetrovanie sa vraj úspešne chýli ku koncu. BMG Invest CZ to preto v lete zbalil -- z rozhodnutia majiteľa vošiel do likvidácie. Veritelia Horizontu Slovakia majú nádej. Majú v rukách zmenky, ktoré od termínu splatnosti ich vkladu im umožňujú rýchle súdne konanie. Majetok Horizontu by mal predstavovať 4,6 mld. Sk. Registrový súd v Košiciach posledné zvýšenie základného imania musel rozhodnúť na základe formálne správnych údajov ku dňu zvýšenia. Ak je situácia pre veriteľov nepriaznivejšia, niektoré mechanizmy zlyhali. Aj pri Devín banke. Aký je potom medzi nimi rozdiel? Je načase, aby štát sa ešte viac usiloval o transparentnosť firiem a vymáhateľnosť práva.
StoryEditor