Vymenovanie Johna Snowa za nového ministra financií USA opätovne vyvoláva diskusie o politike silného dolára, ktorá sa po nástupe novej americkej vlády odsunula do úzadia. Totiž práve tak, ako silný dolár pomohol v 90. rokoch zmierniť hospodárske problémy vo svete, tak sa ani v súčasnosti svetová ekonomika bez neho nezaobíde.
Štyri roky po tom, ako sa americké hospodárstvo pozviechalo z recesie 1990 -- 1991 vtedajší minister financií Robert Rubin prijal politiku silného dolára. Tá pomohla Japonsku dostať pod kontrolu nadhodnotený jen, ktorého hodnotu vyhnali hore domáci investori repatriujúci jen zo zahraničia po prasknutí cenovej bubliny v krajine. Keď dolár v nasledujúcich troch rokoch vzrástol o vyše 60 %, japonská hospodárska stagnácia sa zmenila na hospodársky rast -- v roku 1995 o 1,4 a v nasledujúcom o 3,6 %. Vplyv silného dolára sa však v Japonsku neskončil. Rast hodnoty americkej meny oproti nemeckej marke od roku 1995 do roku 1997 podporil aj oživenie ekonomiky v Európe.
Silný dolár bol kedysi jedným zo základných stavebných kameňov oživenia svetového hospodárstva po kríze v rokoch 1997 -- 1998. Vývozom ťahané oživenie najviac pocítili v krajinách východnej Ázie. Tunajší vývoz sa na hrubom domácom produkte (HDP) v roku 1995 podieľal 66 % a v roku 2000 dokonca 80 %. Po opustení tejto politiky zo strany USA začína región v súčasnosti opäť pociťovať pokles exportu.
Ako uviedol britský denník The Financial Times, Bushova administratíva odstúpila od sedem rokov realizovanej politiky silného dolára s tým, že silná národná mena ohrozuje domácich vývozcov. Dolár však zo svojej najvyššej úrovne za posledný rok klesol v súčasnosti už o vyše 12 %. Devalvácia dolára na rozdiel od iných mien nerieši problémy amerických vývozcov a ani neznižuje obchodný deficit. Môže však poškodiť ostatnému svetu. Silný dolár pomáha pozviechať sa hlavne ázijským krajinám a keďže Európa sa na vývoze do Ázie podieľa väčšou mierou ako USA, oslabenie americkej meny ju dostáva do zvlášť citlivej situácie, ak Ázia na slabý dolár zareaguje. Ekonomika Európy, hlavne eurozóny, je silne závislá od vývozu a na akékoľvek obmedzenie reaguje omnoho chúlostivejšie ako silnejšie USA.
Spojené štáty s veľkým trhom, vysokou mobilitou pracovných síl, a tým aj produktivitou, si môžu dovoliť politiku silného dolára. Tá im totiž pomôže vrátiť sa na cestu 3,5-percentného hospodárskeho rastu, ktorý vykompenzuje prípadný rast inflácie, pravdepodobný po plánovanom útoku na Irak a následnom zvýšení cien ropy. Svet však zúfalo potrebuje silný dolár. Tak ako v 90. rokoch totiž pomôže podporiť rast v Európe a Japonsku. Bez tejto pomoci budú ekonomiky naďalej trpieť.
StoryEditor