Svetový film je čoraz viac zviazaný s konkrétnymi udalosťami, výnimkou nie sú ani "ľavicové témy", ako je vykorisťovanie pracujúcich. Český film zostáva mimo času a priestoru, v anachronických výšinách, odkiaľ sa nerád spúšťa na zem. V tom je v očiach okolitého sveta slabosť, ale aj sila. (...) Kritici hovoria, že náš film je provinčnejší a plytší než filmy z iných európskych krajín. Že v ňom o nič nejde a autori si v ňom riešia osobné problémy. Je to však naozaj tak? Český film skutočne ťažko získava zahraničné hviezdy. Percento zlých, povrchných filmov a prepadákov však u nás nie je väčšie ako v západnej Európe. Takzvaná civilizovanejšia Európa sa na medzinárodných festivaloch často pýši "vyumelkovanými" filmami, ktoré by u nás boli okamžite "zadupané do zeme". Nemáme u nás propagačný a distribučný mechanizmus, ktorý by vedel dostať priemerný český produkt k divákom. (...) Je to možno tým, že u nás stále ešte panuje predstava vzniknutá po roku 1989, že kvalita sa na trhu presadí sama. Výsledok? Akýkoľvek nazávislý americký "úlet" vyvolá na európskom festivale v Berlíne desaťkrát väčší záujem obchodníkov než kvalitný český film. Za americkým úletom totiž stojí povesť, propagácia a koordinačná organizácia. Keď na MFF v Tokiu vyhral Svěrákov Kolja (ešte pred Oscarom), boli prítomní filmoví činitelia z Japonska a Kórey prekvapení: Čo je to za film? Kto o ňom niečo vie? Kto ho zastupuje?
Kolja mal šťastie, pretože ho už v tom čase kúpila spoločnosť Miramax. Lenže koľkým českým filmom sa stane, že ich kúpi Miramax alebo Sony Pictures Classic, ako sa to podarilo filmu Musíme si pomáhať?
Lidové novin, 31. decembra 2001 (krátené)