Ukladanie úspor do komerčných bánk je čoraz najpopulárnejšia forma využívania prebytočných disponibilných prostriedkov slovenských domácností. Postupne však rastie aj význam správcovských spoločností. Významným medzníkom ovplyvňujúcim náhľad občanov SR na zhodnocovanie ich úspor, hlavne čo sa týka ich bezpečnosti, bol pád veľkých nebankových subjektov zo začiatku tohto roku.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) v bankových inštitúciách majú obyvatelia svoje prostriedky uložené najčastejšie v podobe krátkodobých termínovaných vkladov. Ku koncu septembra bolo týmto spôsobom pri priemernej úrokovej miere 5,24 % uložených celkovo 245,2 mld. Sk, čo je takmer 78 % zo všetkých vkladov. Celkový objem vkladov v bankách bol 314,8 mld. Sk.
Čo sa týka výnosnosti úspor, zjednodušený pohľad na oficiálne údaje poukazuje na to, že zarobiť úsporami sa dalo iba v tomto roku. Reálna úroková miera, ktorá predstavuje úrokovú sadzbu očistenú od vplyvu inflácie, je totiž kladná iba v roku 2002. "Reálna úroková miera v rokoch 1999, 2000 a aj 2001 bola záporná," uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Práve v týchto rokoch totiž dynamika inflácie predstihovala úroveň úrokových mier, ktorými komerčné banky úročili úspory klientov.
V tomto roku došlo k významným zmenám, keď priemerná miera inflácie doteraz predstavovala 3,4 % a priemerná úroková miera z termínovaných vkladov asi 5,5 %. To znamená, že hodnota úspor v bankách sa v tomto roku zvýšila asi o 2 %. M. Blaščák však zdôrazňuje, že ide o trochu zjednodušený pohľad vzhľadom na rozpätie úrokových sadzieb poskytovaných na jednotlivé splatnosti. Čísla NBS ukazujú, že zatiaľ čo termínované vklady nad 5 rokov niesli len 3,1-percentné úročenie, vklady do 5 rokov až 11,4 %. Ostatné sadzby sa pohybovali v pásme 4,76 až 7,9 %. Otázny ostáva vývoj reálnych úrokových sadzieb v budúcom roku. Vláda totiž avizovala zvýšenie nepriamych daní a regulovaných cien, čo by malo infláciu opäť zvýšiť nad 8,5 %. Úročenie vkladov presahujúce túto úroveň je v prípade slovenských komerčných bánk naozaj raritou.
V otvorených podielových fondoch (OPF) mali obyvatelia podľa údajov, ktoré TASR poskytla Asociácia správcovských spoločností (ASS), uložené ku koncu 3. štvrťroka vyše 10,551 miliardy Sk. Najväčšiu časť týchto zdrojov, až 38,91 % (4,059 miliardy Sk), pritom konzervatívni občania SR investovali do dlhopisových fondov. Zmiešané OPF obsadili s 30,19 % a 3,149 miliardy Sk druhé miesto. Nasledovali fondy peňažného trhu, ktoré sú alternatívou k bežným účtom v bankách, dosahujú však oveľa výraznejšie zhodnotenie. Celkovo majú v tejto skupine fondov obyvatelia uložených približne 1,852 miliardy Sk (17,76 %). Do akciových fondov, ktoré podliehajú častým výkyvom, obyvatelia investovali ku koncu 3. štvrťroka 1,309 miliardy Sk (12,55 %).