StoryEditor

Prežitie neziskových organizácií

04.07.2002, 00:00
Príjmy neziskového sektora len v USA dosiahli 100 mld. USD ročne. Činnosť v mnohých oblastiach, ako kultúra alebo náboženstvo, je realizovaná prevažne prostredníctvom neziskových organizácii. V iných oblastiach, akým je, napríklad, vzdelanie, si neziskové a ziskové organizácie konkurujú. Silnejúca konkurencia spôsobuje, že mnohé neziskové organizácie začínajú používať identické metódy riadenia ako ziskové.
Čo robí organizáciu neziskovou?

Pravdepodobne najľahší spôsob, ako rozlíšiť ziskové a neziskové organizácie (NO), je ich vzťah k daniam. Na druhej strane daňové výhody (skôr odlišnosti ako výhody) znamenajú silnú reguláciu zo strany štátu, ako môžu byť prostriedky NO vynaložené. Práve tieto obmedzenia majú silný vplyv na spôsob riadenia. V prvom rade vzniká problém, ako a kým majú byť NO riadené. V komerčnom sektore je spôsob výberu jasný, majitelia určia manažment. NO čelia základnému problému ako motivovať vedenie organizácie na lepšie výsledky. Tu sa dostávame k ďalšiemu principiálnemu problému NO. Čo je lepší výsledok, viac zarobiť alebo viac minúť?

Vnímanie neziskových organizácií

Definícia NO sa nedá zúžiť len na dane a legislatívne úpravy. Keď hovoríme o NO, vybaví sa nám niekoľko typických charakteristík. NO organizácie máme automaticky spojené s niektorými odvetviami ako sociálna sféra, zdravotníctvo, vzdelanie, kým v iných oblastiach sú zastúpené zriedka, napríklad ťažký priemysel. Najbežnejšie vnímanie NO je však v spôsobe financovania, ktoré prebieha na základe darov a grantov. Toto je najmarkantnejší rozdiel medzi NO a ZO. Spôsob získavania financií, či už darov alebo predaj služieb, je však veľmi podobný ako pri ziskových organizáciách.



Prečo existujú NO?

Prvá teória je evolučná. NO sú tou najpraktickejšou a najefektívnejšou formou, ako zabezpečovať isté služby. V čom spočíva výhoda NO oproti ich ziskovým alebo vládnym náprotivkom? Vládne inštitúcie používajú verejné zdroje na napĺňanie cieľov a predstáv vlády. Existencia NO ako mimovládnych organizácii je prejavenie nespokojnosti s činnosťou vládnych organizácii. Existencia súkromných vzdelávacích inštitúcií je snaha nahradiť štátom poskytované vzdelanie, pre jeho nízku kvalitu alebo ideologickú predpojatosť. Rovnako neštátne charitatívne organizácie poukazujú na nedostatočné rozdelenie bohatstva krajiny medzi občanov. NO fungujú ako stabilizátory pri nedostatočnom dodržiavaní spoločenskej zmluvy zo strany štátu.

Ďalšie výhody NO

Medzi ďalšie výhody NO patrí ich flexibilita. NO plnia úlohy, ktoré by teoreticky mali plniť štátne inštitúcie, ale na rozdiel od štátnych inštitúcií sa správajú skôr ako komerčné spoločnosti. NO môžu za svoje služby pýtať peniaze, či už od sponzorov, čerpať granty alebo účtovať priamo používateľom týchto služieb. Štátne inštitúcie majú v tomto smere značne zviazané ruky. Práve zdroje financovania sú hlavnou príčinou, prečo sú zväčša NO oveľa efektívnejšie ako štátne inštitúcie. To je hlavným dôvodom, prečo niektoré krajiny radšej financujú mnohé projekty NO ako by touto úlohou poverili niektorú zo štátnych organizácií.

Definícia trhu

Pre všetky organizácie je podstatné spresniť, aký trh sa snažia osloviť. Napríklad Opera SND je trh klasickej opery, hudobný trh alebo patrí skôr do turistického ruchu? Pre budúce fungovanie organizácie je životne dôležité definovať, či sa organizácia zaoberá predávaním tuniakových konzerv alebo pomocou drogovo závislým. Úlohou časti analýzy trhu je zistiť a opísať vzťahy medzi jednotlivými hráčmi. V prípade, že ste jediní na vami zvolenom trhu, je prospešné zistiť, prečo ste jediní. Je to pre nezáujem sponzorov alebo je vaša myšlienka naozaj natoľko originálna, že sa doteraz nikto nepodujal ju vykonať? Ak je hráčov na trhu viac, je potrebné zistiť ich špecifiká. V čom sú úspešní a čo ich, naopak, zatláča dole. Do akej miery sú ochotní s vami spolupracovať a do akej miery sa jednotliví hráči považujú za konkurenciu.

Náročnosť vstupu na trh

NO majú tendenciu špecializovať sa na jednu veľmi konkrétnu oblasť, preto je pre NO ťažšie nasýtiť trh. Náročnosť vstupu do odvetvia je pri stratégii NO veľmi podstatná. V odvetviach, kde je náročnosť vstupu nízka, je životnosť organizácie v priemere 5 rokov, pričom aj tie najsilnejšie sa po 10 rokoch dostanú do krízy. Najdynamickejšie NO sú s najväčšou pravdepodobnosťou študentské organizácie.

Na základe opisu terajších hráčov by malo byť možné zistiť dopyt po vami ponúkaných službách (kto ich bude využívať). V prípade NO nemá veľký význam vstupovať do presýteného trhu s novou NO.

Druhým ,ešte podstatnejším faktorom, je sila potenciálnych donorov. Relevantné informácie o sile donorov nemáte šancu získať ináč ako zo skúseností iných ľudí alebo NO.

Výstrelky trhu

Veľmi silné špecifikum neziskového sektora je silná citlivosť trhu. NO sa pohybujú v módnych vlnách. Tieto vlny sú ľahko predpovedateľné, lebo vlny spôsobujú známi poskytovatelia grantov, ktorí sa netaja s tým, na aké aktivity plánujú dávať viac peňazí a na aké menej. Vzhľadom na veľkú neistotu pri poskytovaní grantov sa snažia NO zabezpečiť alternatívne zdroje. Tie sa dajú získať jedine dobrou stratégiou, kvalitným marketingom a správnou myšlienkou.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
18. apríl 2024 10:02