Najskôr išlo USA len o Pobaltie, teraz je v hre súdržnosť NATO

Američania majú taký záujem o užšiu spoluprácu s Ruskom, že vopred akceptovali aj jej očakávaný dôsledok - rozdrobenie NATO. V rozhovore pre HN to povedal Hannes Adomeit, špičkový nemecký odborník na bezpečnostnú politiku Moskvy. V bruselskom sídle aliancie sa veľa hovorí o tom, čo všetko hrozí teraz, keď si 19 členov NATO nebude môcť zladiť pozície a ísť s nimi na Rusko ako predtým vo formáte 19 + 1. Prečo vôbec Moskva tak veľmi chcela rovnoprávnejšie postavenie v rámci "dvadsiatky"?

- To je jednoduché: jej pozícia sa teraz výrazne posilní. A čo potom, keď sa NATO rozšíri a pribudne podľa mňa zhruba sedem nových členov? Predstaviteľ Moskvy bude neskôr sedieť v novej Rade NATO - Rusko v abecednom poriadku medzi Portugalskom a Slovenskom či Slovinskom. Potom by sa len cítil nesvoj! Môžeme si maľovať schémy aké chceme, nakoniec nikto Rusku a USA nemôže zakázať, aby sa ľubovoľnými kanálmi medzi sebou vopred dohodli, s čím pôjdu do diskusie so zvyškom NATO na tejto pôde.

Čo by však povedalo Nemecko na to, keby sa toho veľa "dialo" medzi Moskvou a Washingtonom?

- Momentálne nie je táto predstava v Berlíne dôvodom na paniku. Keď NATO pri leteckých operáciách proti Miloševičovej Juhoslávii v roku 1999 čelilo určitej kríze transatlantických vzťahov, prispela nakoniec k rozuzleniu o. i. vtedajšia iniciatíva nemeckého šéfa diplomacie Joschku Fischera. Vtedy sa na najvyšších miestach v Berlíne takisto začalo hovoriť: vezmeme topiace sa Rusko k sebe na palubu. Terajší vývoj im nie je proti srsti.

Boli podobne nadšení okrem politikov aj všetci vojenskopolitickí odborníci v Berlíne?

- Všetci rozhodne nie. Aby som zostal pri príklade s člnom, na ktorom sa plavia "zachránení": Niektorí skeptici nahlas pochybovali, či sa tam má pribrať rovno slon a nie iba obyčajný pasažier. Ďalší išli ešte ďalej: Čo keď sa ten nový prichádzajúci "hromotĺk" začne dokonca hrnúť k veslu alebo ku kormidlu?

Aká úvaha nakoniec v Berlíne prevážila?

- Myslím, že taká, aby sa Rusko na palubu zobralo. Nech sa deje vôľa božia. Prvé úvahy po skončení studenej vojny, že svet by sa bez Ruska obišiel, už aj tak neplatia ani za oceánom. Čo sa týka americko-ruského zblíženia, ktorého svedkami sme boli hlavne po atentátoch z 11. septembra, jednoznačne bolo aj v nemeckom národnom záujme. Vláda v Berlíne sa naopak triasla o osud vzťahov USA - Rusko, keď prezident George W. Bush jednostranne vypovedal zmluvu o protiraketových systémoch ABM alebo keď sa sťahovali mraky nad odzbrojovacími krokmi pri strategických nosičoch. Našťastie tu k obávanému krachu neprišlo.

Čo znamená nový pomer NATO - Rusko pre Ameriku ako hlavného aktéra?

- Veľa. Washington veľmi stojí o spoluprácu vo všetkých známych oblastiach, ktorých sa nová dohoda z Ríma týka. Stačí ich spomenúť len heslovito: boj proti terorizmu, zamedzenie šíreniu zbraní hromadného ničenia do nespoľahlivých rúk. Keď to zjednoduším, na tomto pozadí rátajú Američania napríklad aj s rizikom, že sa NATO v dôsledku zapojenia Ruska samotné rozdrobí.

Čo myslíme pod pojmom "zapojenie"? Že je Rusko teraz vari niečo ako člen aliancie?

- V určitých otázkach fakticky áno. Aj keď to generálny tajomník NATO George Robertson vehementne popiera. Určite, plné členstvo to vonkoncom nie je, ale Rusko bude v dôležitých otázkach sedieť v klube.

Neutrpí tým vzťah USA a ich tradičných spojencov v západnej Európe?

- Ten nie je tak či tak vždy vrelý. Stačí pripomenúť ironický, až pohŕdavý tón, akým sa v USA hovorí o úplne nedostatočných vojenských schopnostiach týchto hlavných spojencov na starom kontinente. Naozaj. Nedávajú na obranu dosť prostriedkov. Priznáva to aj citovaný George Robertson.

Zľaknú sa títo veľkí spojenci a siahnu nakoniec hlbšie do vrecka?

- Tomu neverím. Muselo by to byť veľmi hlboko. Len číre zvýšenie výdavkov USA na armádu prekračuje celkové výdavky niekoľkých dôležitých krajín NATO. A tie doláre idú hlavne na výskum a vývoj nových technológií. Nevidím, ako by sa dala taká nezhoda odstrániť. Nakoniec to bude pri každej kríze ako v Afganistane - USA budú ťahať samé káru a NATO prispeje len niečím.

Ak bude Rusko čosi ako člen NATO, môže to veľa ľudí v Českej republike vnímať ako nočnú moru. Čo si o tom myslíte?

- Nielen pre ľudí v Českej republike, ale hlavne pre Poliakov. Menej pre Maďarov. Trojica nových spojencov v zásade videla v aliancii silné bezpečnostné istoty. Priala si, aby naďalej existovalo to staré, úderné NATO. Namiesto toho sa NATO musí na pražskom summite chystať na najväčšiu transformáciu od roku 1949.

Ako to súvisí s rozšírením o Slovensko a ďalších ašpirantov?

- Noví členovia v Prahe pozvanie dostanú. Nevie sa len, koľkí. Bude však ťažké niektorého z ašpirantov vystrčiť z dverí: si menší demokrat než tí druhí... I keď ja si Albánsko alebo Macedónsko v novom zložení aliancie viem ťažko predstaviť.

Nový pomer NATO - Rusko sa dáva do kontextu s pobaltskými štátmi: osladiť Moskve ich prijatie. Je to taký dôležitý aspekt?

- Určite áno. V uvažovaní Washingtonu hralo Pobaltie zo začiatku značnú úlohu. Možno kľúčovú. Naopak, v Nemecku a iných západoeurópskych krajinách aliancie sa hovorilo: radšej ich nechajme bokom, než Rusov veľmi vydráždiť. Myslím si, že práve Nemecko si nemôže - už len s vzhľadom na pakt Hitler - Stalin z roku 1939 - príliš dovoliť, aby vznikol dojem, že Litvu, Lotyšsko a Estónsko odstrkuje. Český prezident Václav Havel má pravdu, aby sa nerobili nové deliace čiary na spôsob Jalty. Zaujímavé je, že o ne nestál len Jeľcin, ale donedávna aj Putin, keď hovorili, že hranicou znesiteľnosti pri rozširovaní aliancie bude pre nich hranica bývalého ZSSR. Určite nemali na mysli Ukrajinu alebo Moldavsko, pretože tie nepripadajú do úvahy, ale práve a jedine baltské krajiny. Putin, a nielen pod tlakom generálov, hovoril až donedávna o "protipartneroch". Minister zahraničia Sergej Ivanov bol ešte v Reykjavíku, kde sa nový pomer NATO - Rusko upiekol, ostro proti "mechanickému rozširovaniu NATO".

Napriek tomu sa rozšírenie uskutoční a nový pomer aliancie a Ruska je tiež na svete. Ako to?

- Magický vzorec naznačil Putin vlani v októbri v Bruseli: Len čo sa NATO zmení z prevažne vojenskej na politickú organizáciu, mohlo by Rusko postoj k rozšíreniu zmierniť.

Prebehol už tento proces?

- Do tej miery, ako sa Rusko bude môcť spolupodieľať na rozhodovaní v NATO, bude klesať intenzita jeho odporu voči pozvaniu pre Pobaltie. Putin im akurát nechce ísť v Prahe za krstného otca, keď sa aliancia rozšíri.

Nemôže si to rozmyslieť a v novej atmosfére predsa len nečakane pristáť na Ruzynskom letisku?

- O tom som zatiaľ nerozmýšľal, ale už sa stalo veľa prekvapivých obratov. Ktovie, možno nakoniec príde. Napriek všetkým očakávaniam.