Tri možné scenáre budúceho makroekonomického vývoja po voľbách posudzovali na ekonometrických modeloch v Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Vladimír Kvetan a Viliam Páleník. Vyšlo im, že v prípade ľavicovejšej vlády a sociálneho scenára reformy by ku koncu volebného obdobia roku 2006 miera nezamestnanosti klesla na 12,6 %, nominálne mzdy stúpli o 10,6 %,a pri 6,6-percentnej inflácii reálne o 3,7 %. Takáto vláda by zabezpečila v roku 2006 rast HDP o 3,1 %, pri raste investícií o 10,6 %, no vysokom zápornom salde zahraničného obchodu. Podľa Viliama Páleníka pravicová vláda by nastúpila cestu tvrdších reforiem, ktoré by zvýšili nezamestnanosť na 19,3 %, reálne mzdy by vzrástli iba o 2,1 % pri 5,9-percentnej inflácii. Spotreba domácnosti, ktorú ľavicový scenár umožní v cieľovom roku zvýšiť o 4,2 %, by sa pri tvrdej reforme zvyšovala o 1,8 %, investície by vzrástli medziročne o 6,9 % a radikálne by sa znížil schodok zahraničného obchodu na 37 mld. Sk. Stredový scenár by bol charakterizovaný pokračovaním čiastkových reformných krokov, podmienečnou snahou o vnútornú a vonkajšiu rovnováhu a za cenu kompromisov by sa snažil zároveň ozdravovať ekonomiku a zvyšovať sociálne istoty.
V prípade pravicovej vlády a razantnejšieho dokončovania reformného procesu by hospodársky rast mal zabezpečiť prosperujúci súkromný sektor, ktorý by bol zárukou až neskoršieho budúceho rastu zamestnanosti a mzdy.
Prosociálny scenár ľavicovej vlády by kládol dôraz na rast zamestnanosti a mzdy, čo by viedlo k hospodárskemu rastu prostredníctvom rastúceho vnútorného dopytu. Až následne by sa riešila domáca, a hlavne vonkajšia nerovnováha ekonomiky. Pri všetkých scenároch je možné pripraviť sa na vstup do EÚ.
StoryEditor