Výpočet pohonných látok podľa zákona o dani z príjmov
1. Som podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva využívajúci pri pracovných cestách za účelom podnikania vlastné motorové vozidlo -- osobný automobil (nezaradené v podnikaní). Za rok 2004 zaplatil cestnú daň. Ako mám postupovať pri výpočte spotreby PHL v zmysle nového zákona o dani z príjmov?
2. Som podnikateľ SZČO účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. V dňoch 10. 3. 2004 až 15. 3. 2004 som uskutočnil pracovnú cestu z Bratislavy do Košíc. Miesto podnikania je Bratislava (pozri živnostenský list). Pracovnú cestu som uskutočnil vlakom a taxíkom. Počas pracovnej cesty som bol ubytovaný v hoteli s polpenziou. Je možné v zmysle nového zákona o dani z príjmov zaúčtovať do daňových výdavkov aj výdavky na ubytovanie a stravné?
-- Od 1. januára 2004 je v platnosti nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V rámci tohto zákona došlo k podstatným zmenám vo výdavkov na pracovné cesty podnikateľov -- fyzické osoby. S platnosťou od 1. januára 2004 nie je možné za daňový výdavok považovať stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste a taktiež nie je možné do daňových výdavkov započítať ani základnú sadzbu náhrady u daňovníkov, ktorí využívajú pri pracovných cestách vlastné motorové vozidlo, ktoré nemajú zaradené v majetku podnikateľa.
Podmienky pracovných ciest u podnikateľov (tuzemské aj zahraničné) stanovené v zákone o dani z príjmov (ZDP) č. 595/2003 Z. z., ktoré platia pre všetky výdavky na pracovné cesty podnikateľa, sú:
* výdavky musia byť uskutočnené za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov podnikateľa, napr. odborný seminár, rokovanie. Výdavky na súkromné alebo iné účely podnikateľa nie je možné považovať za daňové výdavky na pracovné cesty,
* výdavky musí podnikateľ preukázať, t. j. doložiť dokladmi, z ktorých je jasné, že pracovná cesta bola uskutočnená, napr. doklady o úhrade parkovania, ubytovania a pod.,
* podnikateľ môže započítať do daňových výdavkov len tie výdavky, ktoré mu umožňuje započítať ako daňový výdavok ZDP. Ak bude podnikateľ pri zahraničnej pracovnej ceste ubytovaný v hoteli a budú mu poskytnuté aj raňajky, potom hodnota zaplatených raňajok nie je daňovým výdavkom a bude sa účtovať ako výdavok neovplyvňujúci základ dane (§ 19 ods. 2 písm. e) ZDP).
Nový zákon o dani z príjmov neumožňuje podnikateľom -- fyzickým osobám, ktorí dosahujú príjmy podľa § 6 ZDP (ďalej len podnikateľ) a využívajú pri výkone podnikateľskej činnosti, t. j. pri pracovných cestách vlastné motorové vozidlo, započítať do daňových výdavkov sadzbu základnej náhrady a postupovať pri výpočte "Náhrady za spotrebovane PHL" tak, ako v roku 2003. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP sú daňovými výdavkami, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, aj výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom je aj zákon č. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ZCN) sa vzťahuje len na zamestnancov. V roku 2003 bolo v pôvodnom zákone o daniach z príjmov -- č. 366/1999 Z. z. ustanovenie, ktoré umožňovalo v prípade, že pracovnú cestu vykonal podnikateľ s príjmami z podnikania vlastným motorovým vozidlom o ktorom neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, započítať ako daňové výdavky aj výdavky do výšky náhrady výdavkov za spotrebované PHL a sadzby základnej náhrady.
Dané ustanovenie sa v novom ZDP nenachádza a z toho vyplýva, že podnikatelia, ktorí dosahujú príjmy podľa § 6 ZDP, nemajú s platnosťou od 1. 1. 2004 nárok na uplatnenie sadzby základnej náhrady pri používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty. Podľa § 2 ods. 1 ZCN je pracovná cesta čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. ZCN priamo nestanovuje podmienky pracovnej cesty pre podnikateľov. Pričom ZDP sa však odvoláva na ZCN. Preto je možné použiť jeho ustanovenie aj pre podnikateľov. V prípade podnikateľov je možné považovať za pravidelné pracovisko podnikateľa miesto podnikania, ktoré má podnikateľ uvedené napr. v živnostenskom liste, v licencii, koncesnej listine alebo v inom povolaní na výkon podnikateľskej alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Podnikatelia, ktorí v roku 2004 budú využívať na pracovných cestách uskutočnených za účelom dosiahnutia zdaniteľných príjmov vlastné motorové vozidlo, môžu do daňových výdavkov započítať len výdavky za spotrebované PHL podľa ZCN. Výšku daňových výdavkov podnikateľ vypočíta podľa cien platných v čase nákupu PHL prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla.
Podľa § 7 ods. 4 ZCN sa spotreba PHL vypočíta podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla (veľký technický preukaz) nasledujúco:
* ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy (STN), na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba určená podľa STN zvýši o 40 %,
* ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla, uvedená spotreba podľa STN a aj predpisu EHK, alebo len podľa predpisu EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa predpisu EHK vypočítaná aritmetickým priemerom, pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa použije spotreba na jazdu v meste,
* ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa smerníc ES, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácií jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, odvodených od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
* ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená na rýchlostný režim jazdy cestného motorového vozidla zodpovedajúca prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.
Príklad:
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva využíva pri pracovných cestách za účelom podnikania vlastné motorové vozidlo -- osobný automobil (nezaradené v podnikaní). Za rok 2004 zaplatil cestnú daň. V marci 2004 mal tieto výdavky s používaním automobilu pri výkone podnikateľskej činnosti: 3. 3. 2004 nakúpil PHL za 1 800 Sk, 22. 3. 2004 nakúpil PHL za 2 200 Sk. V marci 2004 uskutočnil spolu 1 950 km (pozri evidencia z knihy jázd). Cena za liter PHL aj s DPH bola 31,50 Sk. Vo veľkom technickom preukaze sú uvedené nasledujúce údaje o spotrebe PHL na 100 km podľa normy EHK: mesto 7,6 l, 90 km 6,4 l, 120 km 6,7 l. V prípade, že podnikateľ chce započítať výdavky na PHL do daňových výdavkov a zaúčtovať ich ako výdavky ovplyvňujúce základ dane, musí uskutočniť pracovné cesty vždy za účelom podnikateľským. Výdavky, ktoré uskutoční za iným účelom, t. j. za účelom potrieb členov svoje rodiny -- tieto výdavky by nemohol zaúčtovať ako výdavky ovplyvňujúce základ dane -- daňové výdavky. Z uvedeného dôvodu je stanovenie pojmu pracovná cesta z daňového hľadiska, ale pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva veľmi dôležité.
Výpočet je nasledujúci:
Počet km x priemerná spotreba PHL : 100 x cena PHL za liter
Priemerná spotreba PHL = (7,6 + 6,4 +6,7) : 3 = 6,9 l / 100 km
Výpočet : (1950 x 6,9 : 100) x 31,50 =´ 4 238,30 Sk
Na konci každého mesiaca si podnikateľ vypočíta výdavky na PHL za sledujúce obdobie (v našom prípade je to mesiac marec 2004). K výpočtu doloží doklady o nákupe PHL, pričom pri prvom výpočte odporúčame priložiť aj kópiu veľkého technického preukazu. Výdavky na PHL vo výške 4 238,30 Sk zaúčtuje podnikateľ do daňových výdavkov. Ďalšia zmena, ktorá ovplyvní výšku daňových výdavkov u podnikateľov, ktorí uskutočňujú pracovné cesty do zahraničia je, že s platnosťou nového ZDP od 1. 1. 2004 nie je možné započítať do daňových výdavkov stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách. Stravné a vreckové pri tuzemských pracovných cestách nebolo možné považovať za daňový výdavok u podnikateľov -- fyzických osôb ani pred 1. 1. 2004. Podľa § 24 odsek 2 písm. j) ZDP platného do 31. 12. 2003 bolo možné považovať za daňové výdavky aj výdavky na pracovné cesty podľa ZCN. V § 24 ods. 2 písm. j) bod 3 bolo uvedené, že daňovým výdavkom je stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa ZCN. Dané ustanovenie sa v novom ZDP už nenachádza. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) ZDP stanovuje čo je možné uznať do daňových výdavkov u podnikateľov -- fyzických osobách pri pracovných cestách uskutočnených za účelom podnikania.
Sú to nasledujúce výdavky:
* ubytovanie podnikateľa,
* doprava hromadnými dopravnými prostriedkami -- autobus, vlak,
* ďalšie nevyhnutné výdavky v súvislosti s pracovnou cestou. (napr. parkovné, poplatok za telefón, fax, vstupné na výstavy, poplatok za používanie diaľnic).
Ad2: Výdavky, ktoré podnikateľ priložil na vyúčtovanie pracovnej cesty, sú nasledujúce:
ubytovanie: 5 dní x 1 400 Sk = 7 000 Sk
stravovanie: 5 dní x 920 Sk = 4 600 Sk
cestovné výdavky spolu: 1 550 Sk
nevyhnutné vedľajšie výdavky: 1 200 Sk
Podnikateľ doložil všetky výdavky dokladmi o zaplatení ubytovania a stravovania v hoteli, cestovné lístky, ďalšie doklady súvisiace so seminárom -- poplatok za seminár, literatúru. V zmysle § 19 ods. 2 písm. e) ZDP vyplýva, že daňovým výdavkom môžu byť len výdavky na ubytovanie, cestovné výdavky a ostatné nevyhnutné výdavky. Výdavky na stravovanie nie je možné považovať za daňové výdavky aj keď ich podnikateľ skutočne zaplatil. Daňové výdavky podnikateľ zaúčtuje ako výdavky ovplyvňujúce základ dane a nedaňové výdavky zaúčtuje ako výdavky neovplyvňujúce základ dane. Z uvedeného vyplýva, že daňovými výdavkami sú:
výdavky na ubytovanie: 7 000 Sk
cestovné výdavky: 1 550 Sk
vedľajšie výdavky: 1 200 Sk
spolu: 9 750 Sk
Výdavky na stravovanie vo výške 4 600 Sk podnikateľ zaúčtuje ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.