Politické snahy o zmenu stavebného sporenia sa uložili na zimný spánok a zobudia sa s topiacim sa snehom. Vonkoncom nie sú prvé a ťažko polemizovať, či v budúcom roku budú posledné. Nedávny pokus vlády o zrušenie inštitútu priateľského sporiteľa sa, ako inak, stretol s veľkým odporom stavebným sporiteľní. Obávali sa zopakovania toho, čo už poznali z minulosti - z vlády Mečiar, Slota, Ľupták. Dvojročná absencia týchto klientov v systéme stavebného sporenia spôsobila v deväťdesiatych rokoch prepad novej produkcie na polovicu. Tým, že stavebné sporiteľne podnikajú iba v úzko vymedzenom priestore, pokles produkcie na obdobnú úroveň by tvrdo zasiahol do ich hospodárenia. "Stavebné sporiteľne sa na rozdiel od komerčných bánk takmer nerefinancujú na finančnom trhu," vysvetľuje podnikanie stavebných sporiteľní Imrich Béreš, predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne. Práve spôsob podnikania chráni stavebné sporenie pred priamymi dosahmi finančnej krízy. "Ponúkame vklady a úvery pri fixných úrokových sadzbách. Nekupujeme akcie na burzách a nesnažíme sa špekulovať so štátnymi dlhopismi. Sme veľmi konzervatívne riadená banka. To dáva istotu, že sporiteľ o svoje vklady nepríde. Systém je totiž uzavretý, úvery sa refinancujú len z vkladov stavebných sporiteľov," pokračuje.
Prečo by malo daňového poplatníka zaujímať, že nejaká finančná inštitúcia poskytne menej úverov, keď z jeho daní sa prispieva na zhodnotenie vkladov priateľských sporiteľov?

Celý článok si môžete prečítať v decembrovom časopise Investor.