Európska centrálna banka (ECB) včera podľa očakávania prikročila k razantnému zníženiu úrokových sadzieb o polovicu percentuálneho bodu. Na tento krok ju po roku udržiavania nezmenenej menovej politiky donútil pokračujúci útlm ekonomiky eurozóny a priaznivé vyhliadky vývoja inflácie. Banková rada ECB znížila základnú refinančnú úrokovú sadzbu, ktorá určuje náklady na úvery v krajinách eura, na 2,75 percenta z doterajších 3,25 percenta.
Zníženie sadzieb sa na finančných trhoch všeobecne očakávalo. Väčšina ekonómov pritom pod dojmom viacerých signálov z vedenia banky predpokladala, že ECB zníži úroky v agresívnom polpercentnom rozsahu, podobne ako to pred mesiacom urobila centrálna banka USA. "Od nášho posledného stretnutia argumenty na uvoľnenie menovej politiky zosilneli. Inflačné tlaky zoslabli a na druhej strane zosilneli podnety na podporu pomalého ekonomického rastu," povedal po zasadnutí bankovej rady prezident ECB Wim Duisenberg.
Rozhodnutie prijali finančné trhy pozitívne. "Trhy očakávali prevažne pokles sadzieb o 50 bodov skôr ako o 25 bodov. Poukazuje to na skutočnosť, že ECB je znepokojená pomalým rastom ekonomiky eurozóny, a to možno hodnotiť pozitívne," povedal pre agentúru Reuters Don Smith, dlhopisový analytik ICAP v Londýne. Ceny akcií v Európe po tomto rozhodnutí vzrástli, zatiaľ čo kurz eura sa takmer nezmenil. "Keďže trhy tento pokles očakávali a už v priebehu tohto týždňa zakalkulovali pokles sadzieb do cien na parite eura a dolára, turbulencia bola minimálna. Euro kleslo na 0,9986/88 USD/EUR," povedal pre HN head of trading and sales SLSP, Dušan Svitek. K záveru obchodovania na európskom trhu sa však jednotná európska mena dostala opäť nad paritu. Keďže sa znížením sadzieb opäť zvýšil úrokový diferenciál medzi slovenskou korunou a eurom, možno očakávať zvýšený záujem o slovenskú menu. Na druhej strane je však koncom roka zo strany klientov bánk výraznejší dopyt o zahraničné meny.
Najviac sa krok banky odrazil na nemeckom indexe DAX, ktorého rast sa z jedného percenta pred oznámením zrýchlil na 1,8 percenta. Znížením sadzieb o 50 bázických bodov vyjadrila ECB aj ďalšiu skutočnosť. V súčasnosti teda nie je potrebný ďalší pokles úrokov, keďže na jednej strane existuje riziko zvýšenej inflácie a na druhej strane je makroekonomická situácia relatívne stabilná. Zníženie úrokov by malo v eurozóne zvýšiť dôveru spotrebiteľov a podnikateľov a oživiť domáci dopyt, ktorý je hlavným motorom ekonomického rastu. Eurozóne podľa poslednej prognózy Európskej komisie hrozí v prvom štvrťroku budúceho roku pokles. Veľmi nepriaznivá je situácia Nemecka. Hrozba recesie v Nemecku je podľa pozorovateľov hlavným dôvodom, že sa ECB po viac ako roku nečinnosti rozhodla zasiahnuť. Nemecký minister financií privítal rozhodnutie ECB, keď povedal, že by pomôže oživiť nemeckú ekonomiku. Nemecký ekonomický inštitút Ifo však nepredpokladá, že zníženie sadzieb sa prejaví v ekonomike skôr ako pred letom nasledujúceho roka.
Za poslední dva roky globálneho ekonomického útlmu znížila americká centrálna banka kľúčovú sadzbu dvanásťkrát o 5,25 percenta na 1,25 percenta, zatiaľ čo ECB znížila úroky len o dve percentá.