Mobing je podľa psychológov zámerné ubližovanie, poškodzovanie iných ľudí, najmä psychologickej povahy. Ide o nepriateľskú a neetickú komunikáciu v práci, ktorú systematicky a dlhodobo praktizuje jedna alebo viac osôb voči jednotlivcovi, ktorý sa v dôsledku toho stáva bezmocným a bezbranným.
"K mobingu môže dochádzať takmer v každej chvíli a v každej súvislosti a má, žiaľ, nekonečné množstvo podôb, závisí od "tvorivosti" toho, kto mobuje. Spoločným znakom je, že vždy sa sústreďujú na to, aby daného človeka zasiahli do čierneho, ublížili mu, či už v osobnej alebo pracovnej oblasti," vysvetľuje Eva Letovancová z Ústavu aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.
Do úvahy prichádzajú osobné útoky, permanentné útoky na sebavedomie, ponižovanie pred ostatnými, systematické upozorňovanie na výzor, oblečenie, vlasy, dokonca slovné ponižovanie a roznášanie nepravdivých informácií o blízkych, ale i očierňovanie manželky, partnera, detí.

Zamestnanec, pomôž si hlavne sám
Zakročiť v takomto prípade by mal podľa Letovancovej predovšetkým sám mobovaný -- aktívne situáciu riešiť hneď v zárodku a neostať s tým sám. Ostávať so svojím problémom sám môže mať aj vážne aj zdravotné následky. "Ľudia mávajú akúsi bariéru pred blízkymi hovoriť o svojich problémoch v práci. Zdá sa im, že budú vyzerať smiešne alebo trápne, že robia z komára slona. Naopak -- veľmi dôležitá vec je začať o tom nahlas hovoriť, nenechávať si to pre seba, nenahovárať si donekonečna, že to zvládnem sám, ale riešiť to s kolegami, s partnermi a hlavne s tými, ktorí na človeka útočia. Veľakrát obete ani presne nevedia, čo sa s nimi deje a prídu na to, a možno aj na riešenie, keď o situácii rozprávajú.
"V lepšom prípade sa môže stať, že si ten, čo ubližuje, uvedomí, čo robí a prestane. Nie vždy musí byť za takýmto správaním zlý úmysel. Ak však snaha o ublíženie existuje, treba vec riešiť s nadriadeným, prípadne inými aj právnymi prostriedkami," radí Letovancová.

Nevytvárajte živnú pôdu
Základom prevencie je podľa poradkyne Moniky Herdovej z bratislavského Inštitútu vzdelávania manažérov zmena pohľadu človeka na seba samého. "Mobing potrebuje živnú pôdu, aby sa mohol šíriť ďalej. Ak človek uvažuje o sebe ako o slabom a nedostatočnom, budú tak o ňom uvažovať aj ostatní a aktéri mobingu už majú pripravené pole pôsobnosti," hovorí.
Ako pokračuje Letovancová, v organizácii by sa mala budovať atmosféra spolupráce, dôvery, všímania si aj problémov. Manažéri by sa mali snažiť problémy hneď riešiť, nezatvárať pred nimi oči alebo ich bagatelizovať. Často sa totiž drobné útoky, irónia, zosmiešňovanie "žartovanie" na úkor druhého vnímajú ako spestrenie života v práci. "Keď sa však opakujú, vedú k znehodnocovaniu života a práce druhého, treba okamžite zasiahnuť. Aj často opakovaný žart, ktorý znižuje kvality druhého človeka, môže viesť k ďalekosiahlym negatívnym dôsledkom. A to už nehovorím o znehodnocovaní výsledkov práce, strácaní materiálov, šírení neprávd alebo poloprávd, neurobení dohodnutých činností či prideľovaní nesplniteľných alebo ponižujúcich úloh," prízvukuje.
Bariéra prevencie mobingu je podľa nej najčastejšie v ľuďoch, v štýle vedenia, v kultúre firmy.