V súčasnom predvolebnom období sa čoraz viac venuje pozornosť otázke možnosti a reálnosti vstupu SR do európskych štruktúr. Zhodnocujú sa jednotlivé pozitívne ekonomické výsledky, hľadajú príčiny nenaplnených cieľov a zvažujú možnosti povolebného politického vývoja. Ako však vnímajú Slovensko a jeho vývoj relevantné nezávislé zahraničné inštitúcie a organizácie?
Pre Slovensko bol z hľadiska posunu ekonomickej reformy úspešný najmä rok 2001. Nie náhodou označila v r. 2001 v pravidelnej správe Európskej komisie Európska únia Slovensko prvý raz za fungujúcu trhovú ekonomiku. Bolo konštatované, že celková makroekonomická stabilita bola zachovaná, dobrý pokrok nastal v oblasti privatizácie bánk a v oblasti stanovenia rámca pre rozvoj súkromného sektora. Na vyrovnanie sa s konkurenčným tlakom únie je však potrebné ďalšie úsilie v oblasti finančnej konsolidácie a v oblasti rozvoja a implementácie programu štrukturálnych reforiem.
Európska komisia hodnotí SR v oblasti politických kritérií ako krajinu, ktorá pokračuje v ďalšej konsolidácii a prehlbovaní inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a ochranu menšín. Za pretrvávajúci problém sa považuje korupcia.
Napriek dosiahnutým výsledkom je stále množstvo pretrvávajúcich problémov. OECD v závere minulého roka upozornila Slovensko, že "na zvýšenie hospodárskeho rastu a vytváranie pracovných miest musia byť prioritou štrukturálne reformy cielené na skvalitňovanie podnikateľského prostredia".
Nachádzame sa však vo volebnom roku a ďalší vývoj na Slovensku síce závisí od viacerých faktorov, ale najmä od výsledku samotných volieb do Národnej rady SR. Bez preháňania preto možno konštatovať, že rok 2002 je pre budúcnosť krajiny prelomový a aj na základe týchto jesenných volieb sa vo veľkej miere odvinú aj možnosti napĺňania integračných ambícií Slovenska. Ide v prvom rade o pozvanie do NATO a plynulé pokračovanie prístupového procesu do Európskej únie.
Členstvo v NATO je signálom aj pre investorov, že krajina je natoľko politicky stabilizovaná a bezpečná, aby sa politické riziká nestávali bariérou pre prílev investícií. Členstvo v NATO by malo tiež uľahčiť vstup do EÚ. Práve zo strany NATO a USA zaznieva istá obava spojená jednoznačne s výsledkami jesenných parlamentných volieb.
Zahraniční investori pri svojom rozhodovaní o alokácii investícií zvažujú okrem čisto ekonomických faktorov aj politické aspekty. Uprednostňujú regióny so stabilnou alebo aspoň čitateľnou politickou scénou, kde je predpoklad trvalo udržateľného ekonomického rozvoja. Slovensko je špecifické tým, že sa zatiaľ dostatočne nevykryštalizovala obvyklá štruktúra politických strán európskeho typu v podobe približne vyrovnanej pravice a ľavice a menšieho stredu.
Zahraničné subjekty, ktoré sledujú vývoj na Slovensku, či už ide o ratingové agentúry, Medzinárodný menový fond, Svetovú banku a, samozrejme, Európsku úniu a NATO, dávajú najavo obavy z toho, že po voľbách sa dostanú k moci sily, ktorých etické princípy nie sú považované za demokratické. V ekonomickej oblasti by takýto návrat mohol spôsobiť odchýlenie z reformnej cesty.
Ako sa k očakávanému najbližšiemu vývoju na Slovensku stavajú medzinárodné agentúry a inštitúcie?
Ratingové agentúry sa explicitne k voľbám a z nich vyplývajúcich konzekvencií nevyjadrujú, ale v ich analýzach a výrokoch sa odráža tak ekonomická, ako aj politická stabilita štátu. V septembri, resp. v októbri 2001 zvýšili Moody´s a Standard & Poor´s ratingové hodnotenia Slovenska, v dôsledku čoho sa SR dostala do investičného pásma. Podobný krok, ktorý by posilnil dôveru investorov, sa však už v r. 2002 neobjavil v agentúre Fitch, ktorá iba potvrdila ratingové hodnotenie záväzkov v zahraničnej mene BB+. Vo svojom zdôvodnení uvádza riziká vyplývajúce z makroekonomickej nerovnováhy a politických otrasov. Spomína sa aj riziko volieb a vysokých preferencií HZDS, ktoré za svojej vlády priviedlo krajinu do medzinárodnej izolácie.
Moody´s konštatuje, že štrukturálne reformy, ktoré prijala vláda SR po voľbách v roku 1998, by mali obmedziť priestor na prijatie hospodárskej politiky s negatívnym dosahom na ekonomiku po voľbách v roku 2002.