Slovensko by po vstupe do EÚ malo mať národnú produkčnú kvótu na úrovni 946 mil. litrov surového kravského mlieka. Produkcia tejto komodity však už v minulom roku prekročila tento objem a tento rok sa očakáva jej ďalší rast. Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš v tejto súvislosti uviedol, že technické rokovania o tejto otázke s Európskou komisiou (EK) sú už uzavreté a prípadné zvýšenie kvóty je možné dosiahnuť už iba na politickej úrovni. Slovensko pôvodne žiadalo kvótu vo výške 1,25 mld. l mlieka, EK však vychádzala z objemu jeho produkcie v rokoch 1997 -- 1999, keď sa nedarilo napĺňať ani kvótu na úrovni 930 mil. l. V posledných dvoch rokoch sa však počet kráv stabilizoval, vzrástla ich úžitkovosti a výrazné zmeny zaznamenal aj mliekarenský priemysel. Zatiaľ čo agrosektor ako celok dosiahol v minulom roku rekordné záporné saldo zahraničného obchodu, mliekarenský priemysel mal aktívne saldo 1,412 mld. Sk. Koncoš uviedol, že ak by sa nepodarilo dohodnúť vyššiu kvótu, znamenalo by to, že SR nebude môcť obrábať 380 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a agrosektor príde ročne o tržby vo výške takmer 3 mld. Sk, čo sa prejaví na zamestnanosti predovšetkým v regiónoch, kde je už teraz nedostatok pracovných miest. Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v SR je 161 kg na osobu a rok, pričom v krajinách EÚ je to takmer 300 kg. Je predpoklad, že po vstupe do únie bude na Slovensku klesať nezamestnanosť a rásť životná úroveň, čo by sa malo prejaviť aj na raste spotreby mliečnych výrobkov. Ak sa však Slovensku nepodarí dohodnúť vyššiu kvótu, bude sa môcť rastúca spotreba mlieka pokrývať iba jeho dovozom. EK však argumentuje tým, že kvóty sa stanovujú podľa výšky existujúcej výroby, a nie podľa budúcich potrieb.