Počas studenej vojny bol pre Spojené štáty stelesnením zla Sovietsky zväz. Po rozpade ZSSR hovorila bývalá ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová o siedmich "darebáckych" štátoch, terajší americký prezident George W. Bush v januárovom prejave o stave únie upriamil svoju pozornosť na "os zla" -- Severnú Kóreu, Irán a Irak. Kritizovali ho za to viacerí európski politici a nepotešil tým ani čerstvého protiteroristického spojenca -- Rusko. USA týmto výrokom de facto vyhlásili diplomatickú vojnu krajinám, s ktorými Moskva udržiava čulé kontakty. V politike Bieleho domu sa však presadzuje zásada, ktorú nedávno zopakovala aj bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta Condoleezza Riceová -- kto nie je s nami, je proti nám. Svet to pochopil tak, že USA nebudú rozlišovať medzi teroristami a ich podporovateľmi. Rusko sa tak ocitlo v zóne nikoho. Chce byť spojencom Ameriky, avšak menované krajiny sú jeho obchodnými partnermi a v neposlednom rade aj dlžníkmi.
Teherán má s Moskvou dobré vzťahy. Je tichým spoločníkom Ruska v regióne a spojencom proti jeho tichým nepriateľom -- Pakistanu a Turecku. V roku 2000 odstúpila Moskva od rusko-americkej zmluvy z roku 1995, ktorá jej zakazovala predávať do Iránu konvenčné zbrane. Obvinenia týkajúce sa predaja raketových technológií Iránu však rázne odmieta. Významná je aj spolupráca oboch štátov pri výstavbe jadrovej elektrárne v juhoiránskom Bušíre. Obchodný obrat Ruska s Iránom, aj vďaka nej, dosahuje až 500 miliónov dolárov ročne. Plánovaná návšteva iránskeho ministra zahraničných vecí Kamála Charázího do Ruska (mala sa uskutočniť minulý týždeň, ale nakoniec ju odriekol) poskytuje priestor na ďalšie ujasnenie iránsko-ruských vzťahov, v ktorých sa zatiaľ nič nemení. Ruské ministerstvo pre jadrovú energetiku uviedlo, že jadrový reaktor typu VVER-1000, prvého bloku Bušírskej elektrárne, spustia v roku 2003. Viaže sa naň dohoda o dodávaní ruského paliva do elektrárne. "Predaj konvenčných zbraní je obyčajný komerčný obchod. Nemáme v úmysle zrušiť ho," uviedol aj ruský minister obrany Sergej Ivanov.
Medzi Iránom, kde sa voľbou Mohammeda Chatámího za prezidenta (1997) položili základy demokracie, a Irakom s diktátorským režimom je podstatný rozdiel. V prípade iracko-ruských vzťahov sa skloňuje najmä slovo dlh. Pred zavedením sankcií OSN dodalo Rusko Iraku vojenskú techniku v hodnote osem miliárd dolárov. Bagdad ich mal splatiť ropou. Sankcie tomu zabránili. "Sme proti zostavovaniu čiernych listín, ale sme pripravení spolupracovať s USA pri neutralizácii hrozieb," povedal v súvislosti s možným vojenským zákrokom proti Bagdadu prezident Vladimir Putin pre denník Wall Street Journal.
Rusi radi upozorňujú na fakt, že existujú aj iné nedemokratické režimy, ktoré sú podozrivé z výroby zbraní hromadného ničenia a z podpory terorizmu. S nimi však majú lepšie vzťahy zase Spojené štáty. V tejto súvislosti sa spomína najmä Saudská Arábia, Jordánsko, Pakistan, ale aj Turecko a Albánsko. Podľa minuloročnej analýzy amerického Kongresu sú najväčším dodávateľom konvenčných zbraní rozvojovým krajinám Spojené štáty, najväčším odberateľom je Saudská Arábia.
StoryEditor