Európska integrácia je hlavná priorita ministerstva pôdohospodárstva (MP) v tomto roku. Zatiaľ sa uskutočňujú technické rokovania s expertmi Európskej komisie (EK), ktoré majú pripraviť východiskovú pozíciu pre negociácie v kapitole poľnohospodárstvo. Slovenská agrárna diplomacia však od začiatku tohto roku rokovala s predstaviteľmi agrorezortu niekoľkých členských krajín EÚ. Samotné negociácie sa v tejto kapitole začnú až po tom, čo EK tento mesiac predloží spoločné stanovisko všetkých členských krajín EÚ k tejto otázke. Rokovania by potom mali byť uzavreté medzi júnom a novembrom tohto roku, situáciu však značne komplikujú voľby v niekoľkých členských krajinách EÚ a tiež snaha niektorých členov EÚ zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku únie ešte pred jej rozšírením. Súčasne však prebieha druhé kolo rokovaní medzi SR a EÚ o ďalšej liberalizácii vzájomného obchodu s agropotravinárskymi komoditami.
Štátny tajomník MP Ivan Rosival v tejto súvislosti uviedol, že SR nesúhlasí s návrhom priamych platieb pre poľnohospodárov z kandidátskych krajín iba vo výške 25 % platieb poskytovaných eurofarmárom. Namiesto 10-ročného prechodného obdobia na dosiahnutie plnej výšky priamych platieb SR navrhuje len 3-ročné obdobie tak, aby od roku 2007 (v novom rozpočte EÚ) už neboli rozdiely medzi súčasnými a novými členskými krajinami EÚ. Nedostatočné sú tiež produkčné kvóty pre izoglukózu, surové kravské mlieko a ovce, navrhnuté EK. SR sa preto bude usilovať o ich zvýšenie. Podľa I. Rosivala je však nepravdepodobné, že by SR v prípade neochoty EK zvýšiť úroveň priamych platieb zaviedlo ochranné opatrenia na obmedzenie dovozu agropotravinárskych komodít z EÚ. O to viac však bude musieť agrosektor dotovať štátny rozpočet.
V rámci prípravy podkladov na rokovania pracuje Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva na prepočtoch možných následkov rozšírenia EÚ za podmienok navrhnutých EK pre slovenský agropotravinársky sektor. V súčasnosti je sektor ročne celkovo dotovaný sumou približne 11 mld. Sk. Európskou komisiou navrhnutých 25 % priamych platieb by slovenskému agrosektoru prinieslo len 3,4 mld. Sk ročne. Ak majú mať slovenskí poľnohospodári na spoločnom európskom trhu aspoň približne porovnateľné podmienky s farmármi zo súčasných členských štátov únie, bude musieť zvyšok doplatiť štátny rozpočet, uviedol I. Rosival. Aby sa agrodotácie dostali na rovnakú úroveň, štátny rozpočet bude na tento účel musieť vyčleniť okolo 11 mld. Sk.
Okrem priamych platieb však SR bude mať nárok aj na platby zo štrukturálnych fondov EÚ. Tie sú určené na agroenvironmentálne opatrenia, podporu hospodárenia v znevýhodnených oblastiach, na udržanie zamestnanosti a obyvateľstva na vidieku. Vyplácajú sa na základe splnenia podmienok na realizáciu schváleného projektu a vyžadujú si spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Slovensko by za predpokladu, že štátny rozpočet na tento účel vyčlení okolo 5 mld. Sk, mohlo zo štrukturálnych fondov EÚ získať až 14,5 mld. Sk. Len podpora hospodárenia v znevýhodnených oblastiach, v ktorých na Slovensku pracuje viac ako 50 % všetkých agropodnikov, by sa tak mohla viac ako zdvojnásobiť. Slovensko by vzhľadom na navrhnutú výšku kvót mohlo získať z eurofondov aj ďalších 470 mil. Sk na podporu vývozu exportných prebytkov. Táto suma by však bola určená pre obchodníkov, ktorým by sa agropotravinárske komodity podarilo vyviezť mimo EÚ, na vyrovnanie rozdielu ceny v EÚ a krajine určenia.
StoryEditor