Piateho marca nejde ani tak o to, či s Ficom alebo bez Fica, pretože je jasné, že s Ficom. Tieto voľby ale ovplyvnia politickú scénu v prelomových voľbách v roku 2020. Protificovské strany prespali 4 roky, neurobili nič, aby Fica porazili a to im o potrebe integrácie s trochou škodoradosti, rozprával aj premiér.
Ale oni po voľbách zostali neakcieschopní, nepoučení a nepoučiteľní. Pri troche šťastia bude Smeru opäť stačiť tretina odovzdaných voličských hlasov, ktorá im prinesie polovicu mandátov a k tomu jednu škaredú, ale poslušnú nevestu.
Voľby 2016 mali zafungovať ako mlynček na egá, ale nezafungovali. Mali potlačiť osobné ambície a eliminovať množstvo predsedníckych stoličiek. Mali integrovať, ale naopak dezintergrovali. Generovali nové straničky, ktoré hľadali šancu ako skočiť Ficovi rovno do postele, keďže sme rodina.
Tí päť a viac percentní, teda Procházka, Figeľ, Matovič, Bugár, Sulík, ktorí tvrdia, že sa po voľbách určite dohodnú, sa pred voľbami nedokázali spolu ukázať a povedať, ako si to predstavujú. Títo páni s neochotou sa niečoho vzdať, si nezaslúžia vyhrať voľby. Nič pre to neurobili a ak by to pre nich a za nich voliči zasa raz prekvapivo a zázračne vybavili, tak by nepochopili svoju malosť, nezodpovednosť a nedocvaklo by im, že sú to pre mnohých z nich voľby naozaj posledné.
V prípade víťazstva Smeru Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou pre voľby 2020 vygeneruje novú integrujúcu alternatívu. S inou energiou, mentálnou výbavou, v podobe jedného, či dvoch nových silných subjektov. Budú to strany, ktoré ešte neexistujú a potrebujú štyri roky, aby vyrástli a presvedčili, že politika sa dá robiť aj inak. Strany s víziou, s novými lídrami, strany kam nenaskáču existujúce staré, politicky prázdne, bilbordové tváre z terajšej pravice.
Aj preto tá voličská dilema poniektorých, či radšej ešte 4 roky s Ficom a jeho istotami a jeho stúpajúcou únavou z politiky, alebo každý deň tŕpnuť, kedy a ktorému predsedovi „rupne v palici“. A tá ich, vtedy len hŕstka otrávených voličov, spolu so smeráckym elektorátom, ich v predčasných voľbách, s prepáčením, definitívne kopne do zadku. No a Fico, či možno vtedy už Kaliňák alebo Pellegrini, budú triumfálne späť. Bez spomínanej reálnej alternatívy, ktorá nestihne dorásť.
Ak už nedokážu lídri stredopravých strán deklarovať pred voličmi aspoň teraz tesne pred voľbami pripravenosť vládnuť a hrajú to na obidve strany, tak nech aspoň tie beznádejné straničky nájdu kus odvahy a povedia jasne svojim voličom, nech ich hlas neprepadne. Nech ich nevolia a nech radšej nejdú voliť. Nech aspoň oni kašlú na ego. Jedno percento im ho predsa nemôže pomastiť. Nech zhasnú svetlo a odídu s pocitom, že urobili niečo užitočné. Pomôžu aspoň začať upratovať slovenskú politickú džungľu.
Pre mainstreamového nesmeráckeho voliča existujú asi len tri rovnako zlé alternatívy: nevoliť, voliť s odporom a voliť s rizikom. Napriek vzhliadaniu k roku 2020 idem voliť. Idem voliť s odporom aj rizikom zároveň.