Vydavateľom a opozícii na návrhu tlačového zákona prekáža najmä právo na odpoveď. Je vraj určené pre politikov, noviny vraj budú zahltené výlevmi grafomanov a nemalo by sa vzťahovať na pravdivé skutkové tvrdenia. V zákone však nie je o politikoch ani zmienka a právo na odpoveď si nemôže uplatniť ani vláda, ani parlament. Zákon je pre novinárov, vydavateľov, ale aj pre ľudí. Ohľadne práva na odpoveď zaznelo v médiách veľa neprávd. V prvom rade, právo na odpoveď sa vzťahuje len na skutkové tvrdenia, nie na hodnotiace úsudky ako vo Francúzsku. Čiže, nie odpoveď na úsudok, že "xy je hlúpy", ale na dokázateľné tvrdenie "xy nedokončil vysokú školu". Pravdou je, že toto právo sa môže uplatniť aj pri pravdivých skutkových tvrdeniach, ktoré sa dotknú cti, dôstojnosti alebo súkromia. Príklad? Noviny uvedú správu, že vodič xy zrazil a usmrtil chodca, otca rodiny. Čo môže byť pravda, no nie úplná a dotyčný xy bude môcť žiadať uverejnenie odpovede, v ktorej uvedie, že chodec bol pod vplyvom alkoholu a vstúpil na prechod, keď mu svietila červená. Tieto spresňujúce fakty ho dostanú do úplne iného svetla a právo verejnosti na slobodu prejavu bude posilnené o právo na úplné a pravdivé informácie, ako aj na ochranu osobnosti. Mimochodom, Únia vydavateľov ČR si dala urobiť výklad českého tlačového zákona, v ktorom sa hovorí, že z práva na odpoveď nie sú vylúčené ani pravdivé tvrdenia. Tiež nález nemeckého spolkového ústavného súdu obhajuje právo na odpoveď aj pri pravdivých skutkových tvrdeniach. To, že slovenskí vydavatelia pre seba žiadajú výnimku, ma mrzí. To, že opozícia najmä z SDKÚ chce ľuďom uprieť právo reagovať, to musím ako hlboko nedemokratické odsúdiť.
Marek Maďarič je minister kultúry SR.