Pohybový aparát je systém, ktorý sa spolupodieľa na zložitých mechanizmoch vytvárajúcich funkčnú jednotku živého organizmu - pohyb. Je riadený centrálnou nervovou sústavou a tým aj ovplyvniteľný vôľou človeka. Pohybové ústrojenstvo tvorí jedinečná architektúra, postavená z kostí a kĺbov, väzivových tkanív, šliach a svalov. Ochorenie, alebo poškodenie niektorej zložky, má výrazný vplyv na jeho celkovú funkciu, ktorou je pohyb. Zníženie pohybovej aktivity má za následok ovplyvnenie zdravého fungovania organizmu.
Pohybový aparát od zárodku prechádza výraznými vývojovými zmenami až do ukončenia rastu (t. j. do 16. až 20. roku života). Či už vnútorné alebo vonkajšie vplyvy na správny rozvoj pohybového aparátu si preto vyžadujú pozornosť odborníkov na každom stupni. V klinickej praxi sa stretávame s variáciami ochorení kĺbov v súvislosti s vekom pacienta. V detskom období (období rastu) prevažujú vrodené poškodenia kĺbov, ako sú dysplázie bedrových a členkových kĺbov, vývojové chyby končatín a chrbtice. V strednom veku - pohybovo najaktívnejšom období - prevládajú ochorenia spojené s úrazmi, nadmerným, často jednostranným, preťažovaním, čo postupne vedie k poškodeniu kĺbových štruktúr a v staršom veku ku vzniku degeneratívnych zmien.
Výrazne vyšší výskyt poškodení zaznamenávame pri tzv. váhonosných kĺboch, ako sú bedrový kĺb, koleno, členok. Nepriaznivý vplyv majú zápalové ochorenia v oblasti kĺbu (infekčného pôvodu) ako aj systémové zápalové ochorenia, metabolické ochorenia (reumatická, dnavá, psoriatická artritída, ...) hemofília a iné ochorenia, ktoré dlhodobo poškodzujú kĺbové štruktúry. V týchto prípadoch hovoríme o sekundárnej artróze (druhotné deštrukčné zmeny kĺbov). Často však degeneratívne zmeny vznikajú bez jednoznačnej príčiny, (dedičná dispozícia), hovoríme o primárnej artróze. V oboch prípadoch dochádza postupne k narušovaniu chrupavkového povrchu kĺbových plôch, vzniku kostných výrastkov, zúženiu kĺbových štrbín, zmene kĺbového reliéfu.
Jedným z prvých príznakov býva bolesť poškodeného kĺbu. V začiatkoch má charakter štartovacích bolestí (pacient sa musí "rozchodiť" po dlhšom sedení), neskôr sú to bolesti po zvýšenej záťaži, a v pokročilých štádiách artrózy majú bolesti charakter kľudových a nočných. Nezriedka môže byť prítomný opuch kĺbu, ktorý je zapríčinený nadmernou tvorbou kĺbovej tekutiny. Jej dlhodobé pretrvávanie výrazne poškodzuje chrupavkový povrch kĺbových plôch. Zhoršovanie kĺbovej kongruencie má za následok postupné obmedzenie hybnosti daného kĺbu, až po možné úplné znehybnenie - hovoríme v takom prípade o ankylóze kĺbu. Zaniká hlavná funkcia kĺbu - t. j. hybnosť, čo často sprevádza aj nepríjemná bolesť, ktorá pacienta núti po dlhé roky užívať lieky. Ak je znehybnený kĺb v osovo dobrom postavení a najmä na dolnej končatine schopný opory, dovoľuje pacientovi plné zaťažovanie. Diagnostika artrózy v klinickej praxi sa opiera hlavne o odborné vyšetrenie s použitím pomocných vyšetrení. Najčastejšie sú využívané rtg. snímky v rôznych projekciách, k odhaleniu prvotných zmien vhodne dopĺňané počítačovou tomografiou, prípadne vyšetrením metódou magnetickej rezonancie.
Liečba osteoartrózy je zameraná hlavne na odstránenie príčin vzniku degeneratívnych zmien. Dotýka sa to hlavne tzv. sekundárnych artróz, kedy je nutná dobrá spolupráca s odbornými lekármi iných odborov a úspešná liečba primárneho ochorenia (reumatológ, internista, infektológ, hematológ, ...). Konzervatívna liečba v týchto prípadoch býva zväčša symptomatická, zameraná na odstránenie bolesti, opuchu. V minulosti výrazne prevládala nad liečbou operačnou. Aj dnes sa viac alebo menej úspešne využívajú rôzne formy fyzikálnej liečby, kúpeľná liečba a rehabilitácia s použitím širokého spektra ortopedických pomôcok.
Liečbe napomáha aj rozvoj farmaceutického priemyslu. Úspešne sa využívajú lieky a výživové doplnky na spomaľovanie rozvoja artrotických zmien s nižším vedľajším účinkom na organizmus a lieky s chondroprotektívnym účinkom (tieto lieky zlepšujú kvalitu chrupavky). S rozvojom moderných operačných techník a prístrojov sa stále viac dostáva do popredia liečba operačná, a to už v skorých štádiách poškodenia kĺbu. Miniinvazívnou operačnou technikou - akou je artroskopia - v súčasnosti priaznivo zasahujeme a zároveň ošetrujeme vznikajúce poškodenia v kĺbe. Popri ošetrení poškodených meniskov, chrupavky, väzov, dnešné technické vybavenie tejto operačnej techniky dovoľuje aj odstránenie vznikajúcich osteofytov, zmnoženej kĺbovej výstelky, ako aj vyplnenie menších defektov transplantáciou chrupavky. Na zastavenie alebo oddialenie počínajúcich zmien v kĺbe sa aj dnes používajú rôzne druhy osteotómií (preťatie kosti), ktoré napomáhajú rovnomernému rozloženiu tlakových síl na kĺbové plochy (upravujú osové postavenie končatiny), podporujú subchondrálne prekrvenie a tým zlepšujú výživu danej oblasti.
Pri trvalých ťažkostiach, pokročilých deformačných zmenách v kĺbe, kľudových a nočných bolestiach hovoríme o dekompenzovanej artróze. V týchto závažných klinických stavoch sú indikované implantácie umelých náhrad kĺbov (najčastejšie bedrové, kolenné, ale aj iných, ako sú rameno, lakeť, malé kĺby rúk). Posledné desaťročia priniesli zdokonalenie mnohých druhov totálnych endoprotéz, zohľadňujúc kvalitu kostného tkaniva, do ktorého sa implantujú.
Akokoľvek sa možnosti ošetrenia postihnutých kĺbov zlepšujú, najlepšou liečbou je účinná prevencia. Dôležitú úlohu v nej zohrávajú správne pohybové návyky už od detstva. Pravidelná športová aktivita bez jednostranných a nárazových preťažovaní, priaznivo ovplyvňuje vývoj kostí a kĺbov a po jeho ukončení udržuje ich dobrú funkciu. Preto adekvátna pohybová aktivita v každom veku skvalitňuje životný štýl a zdravie človeka.
Dôležitú úlohu v prevencii kĺbových (ale aj mnohých iných) ochorení má výživa. Pestrá strava, zahrňujúca v sebe dostatok vitamínov, minerálnych látok, bielkovín je jej každodennou súčasťou. Nadmerná výživa - obezita - vo veľkej miere prispieva k vzniku a progresii degeneratívnych zmien. Všeobecne možno konštatovať, že pri dodržiavaní primeraných zásad aj človek s rôznym stupňom kĺbového poškodenia sa môže plnohodnotne zapojiť do každodenných životných činností.
StoryEditor