O súčasnosti a budúcnosti kolektívneho investovania hovorili prednášajúci na siedmom ročníku konferencie Kolektívne investovanie, usporiadanej časopisom Investor a Slovenskou asociáciou správcovských spoločností.
Riadené portfóliá rástli
Tak ako v minulých ročníkoch patrila prvá prezentácia číslam kolektívneho investovania. Ivan Znášik, výkonný riaditeľ SASS, zhodnotil vývoj celkového majetku pod správou členov asociácie. Trh kolektívneho investovania dosahuje takmer 5,9 miliardy eur, z čoho najviac majetku (približne dve tretiny) pripadá na otvorené podielové fondy. Pozitívny vývoj zaznamenali aktíva v riadených portfóliách, ktoré dosahujú takmer tretinu všetkých prostriedkov pod správou správcovských spoločností. Celkový objem prostriedkov v porovnaní s minulým rokom mierne vzrástol (+3,4 percenta). V porovnaní so situáciou spred dvoch rokov to však znamená stále pokles takmer o 30 percent. Slovenskí investori naďalej uprednostňujú konzervatívne stratégie reprezentované peňažnými fondmi, ktoré dosahujú 46,5-percentný podiel. V porovnaní s ostatnými krajinami je slovenský investor až príliš konzervatívny.
Štatistika členských organizácií EFAMA (Medzinárodná asociácia správcovských spoločností) hovorí, že koláč úspor v Európe je vyrovnaný a výrazný podiel nemá ani jedna skupina fondov. Ivan Znášik sa venoval aj rozdeleniu slovenských aktív medzi domácich a zahraničných hráčov, načrtol správanie slovenských investorov a konfrontoval prognózy vývoja trhu kolektívneho investovania spred roka s aktuálnym stavom.
Regulácia poradcov
Na tému finančného sprostredkovania a poradenstva prednášala Ivica Chačaturianová z OVB Allfinanz Slovensko. Prvé myšlienky o regulácii tohto sektora finančného trhu sa začali oficiálne komunikovať až v roku 2007, avšak do dvoch rokov bol pripravený zákon, ktorý pravdepodobne v novelizovanej podobe začne platiť od januára budúceho roku. "Musia byť vytvorené vykonávacie predpisy. Vieme, že ide o unikát v Európskej únii. Iba my máme takto vytvorené predpisy na reguláciu sprostredkovania finančných produktov," hovorila o porovnaní v rámci kontinentu. Zákon stanovuje vznik registrov, každá oblasť finančného trhu bude mať svoj vlastný. Pôjde o register poistenia a zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového dôchodkového sporenia, prijímania vkladov a poskytovania úverov. "Finančné produkty môžu byť však podstatne širšie, ako ich poznáme," pokračovala o praxi a budúcom vývoji produktov na finančnom trhu. Chačaturianová zároveň priblížila, koho a do akej miery nový zákon ovplyvní. "Tým, že sa požaduje dvojročná prax, sa môže toto ustanovenie považovať za likvidačné pre ľudí prichádzajúcich na trh. Novela by túto požiadavku mala zmierniť." Chačaturianová objasnila aj problematiku nákladov na finančné sprostredkovanie a poradenstvo. Každý finančný agent, či samostatný alebo podriadený, má na požiadanie klienta oznámiť výšku provízie za uzavretie obchodu.
O skúsenostiach s predajom zahraničných finančných produktov hovoril Benedikt Fronc z OVB Allfinanz Slovensko. Porovnával ochranu spotrebiteľa finančných služieb podľa rakúskych a slovenských pravidiel. "Legislatíva je v Európe zjednocovaná, ale lokálne trhy sú ešte odlišné," povedal. Ako príklad uviedol regulačné legislatívy v Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku a Poľsku. Vyzdvihol tiež dôležitosť zákona a nástroje na ochranu pred činnosťou podvodníkov.
Nová smernica
O budúcnosti fondov v zrkadle nových direktív hovorili Slavomír Šťastný a Tomáš Ambra z Národnej banky Slovenska. História regulácie kolektívneho investovania v Európskej únii siaha do osemdesiatych rokov minulého storočia, keď v roku 1985 uzrela svetlo sveta smernica o koordinácii právnych a správnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na podniky kolektívneho investovania (UCITS). Pritom prvé rozhovory o potrebe tejto smernice prebehli už v roku 1972. Táto smernica umožnila získať povolenie, na základe ktorého mohli investičné spoločnosti členských štátov predávať svoje produkty aj v inom členskom štáte, ak tento implementoval Smernicu UCITS do svojej legislatívy. "Regulácia slovenského kolektívneho investovania sa začala v roku 1992, keď sa prijal zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch," pokračoval Šťastný prierezom histórie. Tento zákon mal svoje nedostatky a boli známe aféry, keď sa investičné fondy menili na akciové spoločnosti a následne prešli do likvidácie. "Ministerstvo vtedy dobiehalo prax mnohými novelizáciami. Koncom deväťdesiatych rokov sa ukázal zákon ako nedostatočný. Preto sa prijal zákon o kolektívnom investovaní. Ten umožnil iba vytváranie podielových fondov bez právnej subjektivity," približoval evolúciu súčasnej právnej normy spred desiatich rokov. V súčasnosti platí novelizovaný zákon z roku 2004, ktorý zavádza osobitné povolenia pre správcovské spoločnosti a pre spracované fondy.
Nová smernica UCITS 4 je prelomová. "Prináša odstránenie nedostatkov, ktoré smernica doteraz mala. Stará smernica je však stále považovaná za kľúč k rozvoju fondov," spresnil Ambra. Podiel fondov UCITS na európskom trhu tvorí tri štvrtiny. Napriek tomu sa ukázalo, že smernica je príliš obmedzujúca a bráni správcom fondu, aby plne využívali svoje možnosti rozvoja. "Čo nefunguje na súčasnej smernici, je pas pre správcovské spoločnosti a cezhraničná správa fondov," dôvodil potrebu novej direktívy. Treba sa zamerať na úpravu smernice s cieľom odstrániť zostávajúce prekážky vstupu na trh. Tomáš Ambra zároveň prezentoval príklady riešenia nedostatkov a princíp "Master/Feeder" štruktúr, ktorými sa podľa prieskumu budú v budúcnosti riadiť niektoré správcovské spoločnosti. Záver prezentácie patril kľúčovým informáciám pre investora, čo je samostatný jednotný dokument s dôrazom na formu a porovnateľnosť informácií, a odhadovanému termínu jeho prijatia.
Zamestnaných je menej
"Nevyhasínajúca hviezda" série konferencií Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied sa zameral na súčasný stav na finančných trhoch, jeho riziká a príležitosti. Minulý vývoj vo svetovej ekonomike môže niečo predpovedať o priebehu súčasnej krízy, aj keď nemôže nič zaručiť. "Ekonomická recesia nikdy netrvala dlhšie ako štyri roky," približoval históriu Baláž. Počas krízy podniky zisťujú, že nepotrebujú také množstvo pracovníkov ako pred krízou. To má vplyv na rast nezamestnanosti. "Priemerne rástla nezamestnanosť o sedem percent, pričom minimálne to bolo o dve percentá a najviac o 22 percent," pokračoval. Podľa indikátorov vidieť, že by súčasná kríza mohla byť priemerná až mierna, a teda by mali platiť optimistické scenáre vývoja. Hrubý domáci produkt eurozóny by mal začať rásť v budúcom roku o 0,3 percenta a rok nato o 1,5 percenta. Nezamestnanosť by sa v tomto období mala ustáliť medzi 9,7 až 10,6 percenta. Ekonomický rast generuje zamestnanosť totiž až vtedy, keď je vyšší ako tri percentá. Nízky rast hrubého domáceho produktu sa prejaví rýchlejšie v náraste nezamestnanosti, a ten zase spätne bude tlmiť rast najväčšej zložky hrubého domáceho produktu -- súkromnej spotreby. Pozornosti neušli ani spotrebiteľské ceny a výhľad ich vývoja, podobne ako odhadovaná úroveň úrokových sadzieb v najbližších mesiacoch. Z toho sa dá pomerne jednoducho predpovedať aj ziskovosť peňažných a dlhopisových fondov. Vladimír Baláž prezradil niečo o odhadovanom vývoji na Slovensku: "Ekonomika spadla hlbšie, ale môže sa rýchlejšie pozbierať. Bude však rásť nezamestnanosť a pretrvávať o niečo vyššia inflácia ako v Eurozóne." Predpokladaný vývoj v USA a západnej Európe prirovnával k vývoju ekonomiky a správaniu japonského obyvateľstva koncom deväťdesiatych rokov. Poukázal zároveň na riziká štátnych "balíčkov" a životu na dlh. Dlh, predovšetkým štátny, predstavoval podstatnú časť prezentácie. Vladimír Baláž prezentoval historické vývoje objemu obeživa v jednotlivých agregátoch a dával ich do súvislosti s emisiami dlhopisov v Európe, USA, Japonsku a na Slovensku.
Záverečná prezentácia v prvom dni konferencie patrila Gabrielovi Hinzellerovi z KD Investments, ktorý akciové trhy v Európe a USA konfrontoval s rozvíjajúcimi sa trhmi. "Poľsko je pozitívnou krajinou celého regiónu. Nárast by mal byť, aj keď miernejší," odhadoval budúci vývoj severného suseda. K ďalším
indexom, ktorým sa venovala pozornosť, patril maďarský BUX, český PX, chorvátsky CROBEX, rumunský BETI, bulharský SOFIX, srbský BELEX 15, turecký ISE 100, ruský RTS a ukrajinský PFTS. Na globálnych aj lokálnych trhoch dochádza k postupnej stabilizácii. Ekonomické rasty budú v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi relatívne slabé. Čo sa však dá pozorovať, je skutočnosť, že kríza priniesla zrýchlenie presunu bohatstva.