Čo chceme dosiahnuť v Prahe

Vedúci predstavitelia členských a partnerských štátov NATO budú v Prahe utvárať nové
spojenectvo, ktoré by v 21. storočí zabezpečilo čosi, čo nám v dvadsiatom storočí chýbalo -- konkrétne celistvú, slobodnú, spojenú a mierovú Európu. V Prahe aliancia zaznamená historický obrat od svojho pôvodného poslania európskej územnej obrany k novému zameraniu na obranu proti vonkajším hrozbám ďaleko od našich hraníc -- hrozbe terorizmu, hrozbe biologických, chemických a jadrových zbraní, ktorým čelíme všetci spoločne. Spojenecké štáty budú tomuto nebezpečenstvu čeliť v rámci nového, transformovaného NATO s novým vojenským potenciálom, s novými členmi, ktorí nás posilnia a s novými vzťahmi s Ruskom a ďalšími krajinami. To sú piliere transformácie NATO v 21. storočí.
V oblasti vojenského potenciálu bude pražské zasadanie možno najvýznamnejšie od založenia NATO v roku 1949. Všetci spojenci sú zajedno v tom, že NATO musí mať riadne vycvičených a vybavených vojakov, veliteľov schopných riadiť bojové operácie a lietadlá schopné dopraviť zbrane k cieľu. Teraz musíme vyplniť medzery v kritických oblastiach vrátane strategickej leteckej prepravy, doplňovania paliva za letu, jednotiek zvláštneho určenia, bezpečnej komunikácie, presne navádzanej munície a ochrany proti chemickým a jadrovým zbraniam. NATO požaduje od všetkých členov plnú účasť na tvorbe a financovaní tohto potenciálu. Proces prechodu nebude možné začať bez zvýšených finančných záväzkov. Tento rok USA venujú na obranné účely 3,5 % hrubého domáceho produktu (zvýšenie rozpočtu o 48 miliárd dolárov). Británia, Francúzsko, Nórsko a Portugalsko nedávno takisto zvýšili vojenský rozpočet. Boli by sme radi, keby všetky členské štáty dosiahli v tomto smere úroveň dvoch percent, ale mnoho ich zostáva pod touto hranicou. Niektorí spojenci by mohli svoje zdroje využiť múdrejšími investíciami do profesionálnej armády, schopnej lepšie plniť dané úlohy ako armády zložené z brancov. Vedúci predstavitelia NATO sa zaviažu súčasne aj na radikálnu reformu veliteľskej štruktúry na rýchlejšie, pružnejšie a účinnejšie nasadenie vojenských síl. USA preto navrhli vytvorenie tzv. síl rýchlej reakcie, ktoré by NATO dali schopnosť rýchleho a mohutného protiúderu v prípade napadnutia členského štátu. Táto bojová sila s veľkosťou brigády a so vzdušnými, s pozemnými a námornými zložkami by bola schopná nasadenia za sedem až tridsať dní a v poli by mala byť sebestačná až po dobu jedného mesiaca. Bola by doplnkom, nie konkurentom síl rýchleho nasadenia EÚ. Zdroje a energiu, ktorú USA vkladajú do transformácie NATO, podčiarkujú našu oddanosť spojencom a multilaterálnemu poňatiu obrany a bezpečnosti. Silné USA však potrebujú silných spojencov -- a to tak starých, ako aj nových. Preto v Prahe vyzveme veľký počet nových demokratických štátov Európy, aby vstúpili do NATO, ktoré je zároveň aj kľúčovou integračnou inštitúciou, spájajúcou Európu a Severnú Ameriku so štátmi na východ od nás. Pomocou nových vzťahov s Ruskom a štátmi smerom na východ a na juh budeme schopní zhromaždiť stavebné kamene budúcej transatlantickej bezpečnosti. Cieľom je zabezpečiť mier v Európe.