Reforma súdnictva na podmienku

Minister spravodlivosti si po poslednej parlamentnej schôdzi musel vydýchnuť. Parlament totiž súhlasil s jeho optimalizáciou súdnej sústavy, ktorá sa má stať základom justičnej reformy. Oproti pôvodnému návrhu ministerstva spravodlivosti poslanci nakoniec odmietli zrušiť dva krajské a tri okresné súdy. Slovensko tak príde len o desať malých a podľa ministerstva aj neefektívnych súdov.
Schválenie reformy súdnictva v tejto podobe sa rodilo pomerne ťažko, pretože zákonodarcovia zúžili problematiku reformy na otázku budúceho počtu súdov. Takmer dva týždne trvali poslanecké naťahovačky o jednotlivé súdy. Objavovali sa stále nové návrhy na zachovanie ďalších a ďalších súdov. Keďže nebolo celkom jasné, po akú hranicu je ochotný minister spravodlivosti nechať obrusovať svoj pôvodný návrh, opozícia otvorene hovorila o testovaní vládnej koalície a počítala s tým, že minister nakoniec svoj návrh reformy stiahne. Na túto taktiku stavil najmä Smer i Ľ-HZDS. Komunisti taktizovali podobne, no s tým rozdielom, že kým Smer považoval zachovanie aj malých súdov za opodstatnené, KSS považovala za optimálny model 38 veľkých okresných súdov spred roka 1990. Kvôli znefunkčneniu reformy však podporila všetky protinávrhy. Úspech sa dostavil vďaka nejednotnosti koalície. Dohody sa prestali rešpektovať. V istej chvíli to dokonca s reformou vyzeralo tak, že prinesie len prerozdelenie kompetencií a špeciálnej súdnej agendy medzi súdmi bez toho, aby prešiel zámer ministerstva zrušiť malé, tzv. Mečiarove súdy. Poslanci sami priznávali, že každý z nich loboval za nejaký súd. Bol to vhodný spôsob, ako sa konečne zviditeľniť či pripomenúť vo vlastnom regióne.
Až zmätky v prijatých pozmeňovacích návrhoch a opakovanie druhého čítania zachránili Lipšicovu reformu. Koalícia pritiahla uzdu vlastným poslancom, nariadila im účasť na hlasovaní a využila pomoc Slobodného fóra. V prípade súdov sa koalícii spolupráca s nezávislými poslancami neosvedčila.
Na reforme justície sa teda ukázalo, čo to v praxi znamená menšinová vláda či "principiálne" Nie opozície. To, čo po schválení optimalizácie nazval minister spravodlivosti kompromisom, bola len cena za vnútrokoaličnú nevraživosť.
Opozícia tvrdí, že nepovedala posledné slovo a chystá sa reformu zrušiť v momente, keď sa dostane k moci. Návratnosť reformy, prepočítaná na desať rokov, je teda ohrozená.