O pár týždňov pravdepodobne ministri krajín EÚ posvätia rozšírenie eurozóny. Eurom sa bude platiť celkovo v pätnástich krajinách a k nováčikovi Slovinsku sa od budúceho roka pripoja Cyprus a Malta. Žeraví favoriti - pobaltské štáty, ktoré už od začiatku svojej ekonomickej transformácie stavili na pevný výmenný kurz, museli po negatívnom verdikte EÚ v prípade Litvy svoje plány (vzhľadom na rastúcu infláciu) revidovať a prijatie spoločnej európskej meny odložiť.
Zreteľným favoritom na 16. miesto pri stole v Európskej centrálnej banke vo Frankfurte sa vďaka ráznym a úspešným ekonomickým reformám stáva Slovensko. Diskusia na jar 2008 o jeho prípadnom prijatí do eurozóny bude istým spôsobom prelomová. Bude to prvá z nových členských krajín, ktorá sa usiluje o prijatie eura z režimu "viditeľne" plávajúceho kurzu, a takisto krajina, ktorá v porovnaní so "starou EÚ 15" má pomerne nízku cenovú hladinu a viditeľne nižšie bohatstvo ekonomiky v termínoch HDP.
Hoci de iure nič nebráni tomu, aby Slovensko po splnení kritérií euro v roku 2009 prijalo, bude toto rozhodovanie preto sprevádzať pravdepodobne intenzívnejšia diskusia. Osobne budem Slovensku držať palce, a to nielen preto, že pozitívny výsledok by uľahčil tento krok ďalším štátom v našom regióne, ale takisto preto, že pri postupne rastúcej obozretnosti finančných trhov k riziku by mohol mať neúspech vážne dôsledky nielen pre ekonomiku našich susedov.
Budúce mesiace preto ukážu, či sa slovenským autoritám podarí demonštrovať tak presvedčivé plnenie kritérií, že ich ašpiráciu na zavedenie eura nebude možné spochybniť. Tento úspech by Slovensku nielen zabezpečil primát v regióne, podnikom nižšie transakčné náklady, zníženie finančných rizík, ale bude tiež demonštrovať, že aj ambiciózne obraty v makroekonomike sú aj v európskom regióne uskutočniteľné. Teda vtedy, keď sa chce.
Luděk Niedermayer, autor je viceguvernérom Českej národnej banky