Podľa názoru regionálneho združenia mesta Košice, spájajúceho 15 z 22 košických mestských častí, aj tie menšie, okrajové, za pätnásť rokov existencie "potvrdili svoju opodstatnenosť a životaschopnosť". Keby ich bolo aj dvakrát toľko, podľa dotknutých starostov sú pre občanov potrebné, ak chcú žiť na slušnej úrovni. Je to však argumentácia, ktorá dnes neobstojí. Eufória z demokracie, ktorej výsledkom bolo schválenie zákona 401/90 Zb. o Košiciach vo vtedajšej Slovenskej národnej rade, vychádzala z úctyhodnej myšlienky, ktorú však prekonal čas. Približovanie správy vecí verejných čo najviac k občanovi vo štvrťmiliónovom meste cez premrštený počet mestských častí sa ukázalo ako kontraproduktívne. Každý starosta totiž skladá účty najmä svojim voličom vo svojom "revíri". Celomestské problémy sú preň druhoradé, čo dlhodobo komplikuje financovanie strategických priorít celého mesta. Príliš veľká nezávislosť mestských častí hrozí ochrnutím samosprávy, ktorá bez prirodzenej hierarchie stráca vitalitu.
Ani demokracia nemôže chradnúť na márnivosť. Mesto, tak ako každý živý organizmus, musí reflektovať zmeny prostredia a požiadavky doby. Nemôže sa uzatvoriť do seba a brániť sa reformám verejnej správy, decentralizácii, keď naň prechádza čoraz viac kompetencií a právomocí, sprevádzaných nevyhnutným tlakom na hospodárnosť, racionalizáciu funkcií, znižovanie prevádzkových nákladov, atď. Z tohto pohľadu je 22 mestských častí, starostov, miestnych úradov a zastupiteľstiev na jedno stredne veľké mesto jednoducho priveľkým hýrením verejnými prostriedkami.
Nový návrh skupiny poslancov NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR spred pätnástich rokov, vyplynul teda z nevyhnutnosti. Diskusia, ktorú na túto tému vo štvrtok 27. októbra otvorili poslanci košického mestského zastupiteľstva, ešte neznamená schválenie novely v parlamente, ale je dôležitým krokom ku konštruktívnej zmene. Podľa nej by vznik či zrušenie každej košickej mestskej časti bolo výhradne v právomoci mestských poslancov. Ich rozhodnutie by mohli odobriť alebo zamietnuť občania dotknutej obce (najmä menšie mestské časti, pričlenené k mestu v rokoch socializmu, sa za obce považujú) v referende. Ak teda chcú byť Košice reálne spravované ako jedno moderné a ucelené mesto a nie zväzok 22 obcí, mal by ich postavenie upraviť moderný a jasný zákon, ktorý by nebol predmetom subjektívneho výkladu každého starostu. Košice potrebujú predovšetkým dobrého a kompetentného gazdu. Súčasná organizácia územnej samosprávy mesta je mimoriadne finančne nákladná. Podľa výsledkov rozpočtového hospodárenia mesta za rok 2004 len skutočné výdavky na správu košického magistrátu vrátane odmien a iných náhrad poslancom mestského zastupiteľstva predstavovali takmer 130 miliónov korún. Na úrovni mestských častí výdavky na správu miestnych úradov vrátane odmien a iných náhrad poslancom predstavovali spolu 210,5 mil. Sk. Pritom výdavky v prepočte na obyvateľa vykazujú značné rozdiely -- od 7 154 Sk v malej mestskej časti Džungľa po 397 Sk vo väčšej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce. Finančná analýza magistrátu ukazuje, že náklady na správu sú privysoké, najmä v malých mestských častiach.
Ak mesto nereflektuje na nové požiadavky, stagnuje. Žiaden zákon nemôže byť nedotknuteľným tabu, pretože slúži ľuďom v spoločenstve, ktoré sa prirodzene mení. Ten o Košiciach, novelizovaný naposledy v roku 1993 (išlo iba o vyjasnenie postavenia námestníka primátora) svoju úlohu splnil a doba ho prekonala. V budúcoročných voľbách do samospráv miest a obcí by už aj Košičania mali svojich miestnych reprezentantov vyberať do primerane zredukovaných mestských orgánov. Tak aby si ich mesto uchovalo strategický potenciál ďalšieho hospodárskeho rastu a rozvoja.
StoryEditor