Bankový sektor na Slovensku je jeden z najstabilnejších v eurozóne, rizikom je však uvoľňovanie úverových štandardov na trhu retailových úverov. Konštatovali to dnes v Bratislave zástupcovia Národnej banky Slovenska (NBS) v rámci prezentácie Správy o finančnej stabilite k novembru 2014.
Situáciu v slovenskom finančnom sektore podľa národnej banky počas prvých ôsmich mesiacov tohto roka podporoval predovšetkým priaznivý vývoj v domácej ekonomike. "Pozitívnou správou je, že zrýchľujúci sa rast ekonomiky nebol tak ako v minulosti podporovaný najmä zahraničným obchodom, ale v tomto období bol ťahaný najmä domácou spotrebou a investičnou aktivitou," zhodnotil člen bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom Vladimír Dvořáček.
Ako dodal, oživenie nastalo v priemyselnej produkcii či na trhu práce, ktorý bol charakterizovaný zvýšením reálnych miezd naprieč odvetviami a poklesom nezamestnanosti. "K tomuto, navyše, priaznivo prispievala aj relatívne pokojná situácia na globálnych finančných trhoch, ktoré sa vyznačovali najmä kombináciou rastu cien aktív, nízkej volatility a zlepšením dostupnosti zdrojov financovania," priblížil Dvořáček.
Vo výraznom raste podľa neho pokračovali retailové úvery, najmä hypotekárne. Môže za to zlepšujúca sa dostupnosť bývania, podporovaná klesajúcimi úrokovými sadzbami a stabilnými cenami nehnuteľností. Riziko, ktoré môže ohroziť finančnú stabilitu sektora, však NBS vidí v čiastočnom uvoľnení úverových štandardov v dôsledku konkurencie na trhu. "Banky neoverovali, či budú klienti schopní splácať svoje úvery, ktoré sú poskytnuté pri aktuálne nízkych úrokových sadzbách, aj v prípade ich opätovného nárastu," upozornil Dvořáček s tým, že sa to zatiaľ neprejavilo na výraznom náraste objemu zlyhaných úverov.
Za riziko z hľadiska externého prostredia označila NBS oslabenie ekonomického rastu v eurozóne, ktoré môže vyústiť až do opätovnej recesie. Nepriaznivé trendy sa pritom týkajú aj významných obchodných partnerov Slovenska vrátane Nemecka. "Pod tento vývoj sa podpísala najmä nízka úroveň domáceho dopytu, ako aj prehlbovanie geopolitických rizík spojených s konfliktom na Ukrajine," uzavrel Dvořáček.