Stavebné sporenie údajne môže za svoj vznik ďakovať jednej pivárni v Anglicku. Štamgasti dumali nad riešením otázky ich neutešenej situácie v bývaní. Začali pomáhať vždy tomu, kto z ich skupiny bol na tom s bývaním najhoršie. To, či s myšlienkou prišli Briti, alebo už dvetisíc rokov pred nimi Číňania, je v súčasnosti nepodstatné. Dôležité je, že koncom devätnásteho storočia myšlienku vzájomnej pomoci prebral nemecký pastor a založil stavebnú sporiteľňu. Myšlienka sa postupne rozmohla a so stavebným sporením sa dá dnes stretnúť v mnohých krajinách, kde ho ponúkajú desiatky inštitúcií. Stavebné sporiteľne disponujú viac než štyrmi desiatkami miliónov zmlúv a vkladmi svojou výškou presahujúcimi 1 bil. eur. Systém stavebného sporenia je všade rovnaký - je založený na družstevnom princípe. Časť sporiteľov dáva k dispozícií svoje prostriedky na to, aby druhá časť mohla čerpať úver. Sporitelia sú motivovaní bonusovými úrokmi, najčastejšie vo forme štátnej podpory. Ako to vyzerá v praxi? Napríklad bývanie stojí 100 000 eur a chce si ho zadovážiť desať ľudí, z ktorých každý dokáže ročne našetriť 10 000 eur. Každý tak potrebuje sporiť desať rokov. Ak sa spoja, tak už po prvom roku sa môže bývanie stať realitou pre jedného z nich. Plných desať rokov by tak sporil iba jeden z desiatich. Priemerný čas sporenia celej skupiny sa prostredníctvom systému skráti na päť a pol roka. Celý systém je uzavretý, čiže iba tí, čo doň vložia peniaze, môžu neskôr čerpať úver.
Celý článok si môžete prečítať v decembrovom časopise Investor.