Predstavitelia banky o tom rozhodli v utorok 27. apríla. "Vnímam to ako prvý z rozhodujúcich krokov a faktom je, že dáva dôveryhodný a jasný signál o úspešnosti tohto projektu. Ide o jednu z multilaterálnych bánk, ktorej úloha je pri štruktúrovaní financovania týchto projektov kľúčová," konštatoval v stanovisku pre médiá šéf rezortu dopravy Ľubomír Vážny.
Megaprojekt
Vybudovanie, prevádzka a údržba niekoľkých úsekov diaľnice D1 má podľa posledných prepočtov ministerstva dopravy vyjsť na 9,13 miliardy eur, Slovensko bude túto sumu splácať 30 rokov. Okrem EBRD a EIB financie poskytnú komerčné banky. Cestu s dĺžkou 75 kilometrov, čiastočne v náročnom teréne, má postaviť konzorcium pod vedením francúzskej spoločnosti Bouygues. Finančné uzatvorenie projektu sa už niekoľkokrát oddialilo, dôvodom bol nedostatok voľných zdrojov v bankách či chýbajúci súhlas Bruselu s pôžičkou EIB. Európska komisia si navyše vyžiadala ďalšie zmierňujúce opatrenia stavby na prírodu. Ochranári totiž kritizovali, že projekt zasahuje do prírodných rezervácií.
"Európska komisia si dala vypracovať nezávislý enviro-audit, ktorý je potrebný pre definitívne vyjadrenie EIB o spolufinancovaní tohto projektu. EIB v prípade úspešného zavŕšenia tohto projektu prispeje sumou jednou miliardou eur," uviedol Vážny. Ministerstvo dnes zopakovalo, že otázka financovania by sa mala uzavrieť do konca tohto týždňa.
Kritika PPP projektov
PPP projekty v posledných dňoch kritizovali ekonomickí analytici, opozícia aj médiá, ktorí upozornili, že budovanie ciest týmto spôsobom je predražené a štát by ho údajne dokázal financovať za výhodnejších podmienok. Výhrady sa vystupňovali po tom, ako týždenník Trend nedávno napísal, že podľa prvých odhadov mal štát za úseky diaľnice D1 zaplatiť 7,8 miliardy eur, postupne však cena stúpla o viac ako miliardu eur. Upozornil aj na nastavenie termínov výstavby, ktoré vraj vláda predĺžila, ale nezohľadnila v cene diela pri rokovaniach s koncesionárom.
Projektmi verejno-súkromného partnerstva chce vláda urýchliť výstavbu infraštruktúry. Ako prvá sa rozbehla stavba chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Prostredníctvom PPP projektu by sa malo vybudovať aj 29 kilometrov diaľnice pri Žiline; jeho súčasťou sú aj náročné úseky s tunelmi.