Na rozdiel od tradičnej ekonómie, ktorá na ľudí hľadí ako na plne racionálnych agentov maximalizujúcich svoj vlastný záujem, behaviorálna ekonómia sa sústreďuje na to, ako sa rozhodujú „reálni" ľudia, pričom do ekonómie zahŕňa i poznatky z psychológie. Kým behaviorálne prístupy taktiež uznávajú, že ľudia sa snažia maximalizovať svoje záujmy, predpokladajú však, že ich racionalita je obmedzená a ľudia sú zmätení, ak majú riešiť komplexné problémy. Inými slovami, ľudia sú len obmedzene racionálni a často dosahujú suboptimálne výsledky.

Behaviorálne financie a ekonómia prišli s výsledkami, ktoré sú zásadné pri rozdeľovaní aktív pre dôchodkové sporenie. Ľudia sa zvyčajne držia rozhodnutí, ktoré už urobili a veľmi zriedkavo menia výšku svojich príspevkov či rozdelenie aktív. Počiatočný výber je významne ovplyvnený štandardnou ponukou. Ľudia sa navyše príliš spoliehajú na historickú výkonnosť a nedarí sa im správne zohľadňovať budúce riziká a výnosy.

Tiež majú tendenciu príliš veriť svojim schopnostiam a byť prehnane optimistickí. Model životného cyklu dokáže ochrániť investorov sporiacich na dôchodok pred mnohými z problémov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich príjem na penzii. Rozdelenie aktív sa mení automaticky na základe veku a ďalších charakteristík modelu. Investori si môžu byť istí, že ich rozdelenie aktív vyhovuje ich potrebám. Nebezpečenstvo investovania do aktív, ktoré sú príliš (či primálo) rizikové, je obmedzený, rovnako ako riziko robenia rozhodnutí na základe nesprávnych informácií.

Podľa štúdie Allianz Pavel Škriniar

Článok vyšiel v časopise Investor.