Hoci sa jar len rozpačito začína rozbiehať, máme tu už druhý kvartál a s ním aj čas, keď sa v ekonomických kruhoch zvykne posudzovať prvý variant východísk štátneho rozpočtu na nadchádzajúci rok. Na pôde asociácie zamestnávateľov sme tak robili uprostred apríla so všetkou vážnosťou s vedomím, že ide o materiál, ktorého dosah na podnikateľské prostredie je neoddiskutovateľný. V zásade sme sa zhodli, že treba oceniť snahu predkladateľov poskytnúť ho na diskusiu so solídnym časovým predstihom. Vyzdvihnúť možno aj úsilie rezortu financií minimalizovať schodok rozpočtu najmä z dôvodu výšky výdavkov na splátky dlhov štátu. Dá sa tiež rozumieť, že obmedzené zdroje príjmov motivujú vládu na udržanie deficitu na úrovni blížiacej sa k európskym kritériám.
Pri podrobnejšom pohľade na predložený návrh však nemožno prehliadnuť viacero úskalí, s ktorými sa bude musieť vyrovnať. Vysokú rizikovosť možno pozorovať najmä pri uvažovaných príjmoch z DPH a pri dani z príjmov fyzických osôb. Otázna je aj predpokladaná plusová bilancia príjmov a výdavkov vo vzťahu Slovenska a Európskej únie. Problematickým zostáva proces decentralizácie štátnej správy a prenos financovania na verejnú správu. Diskutovať sa dá i o opodstatnenosti použitých údajov o raste HDP pri predpokladanom raste zahraničného a domáceho dopytu z investícií. Nemenej zložitá je výdavková kapitola, kde stanovené ciele svedčia o tvrdom limitovaní, čo môže až obmedziť reálnosť reforiem v zdravotníctve a v sociálnej oblasti. Podobne napäté sú výdavky v doprave a pri krytí dotácií pre poľnohospodárstvo, ktorému hrozí strata konkurenčnej schopnosti voči okolitým štátom.
Čo však nám zamestnávateľom spravidla pri predkladaní podobných vládnych dokumentov zvykne chýbať -- má aj ďalší rozmer. V jednom zo svojich zamyslení v tejto rubrike som ho označil titulkom Od poznania ku konaniu. Mal som tým na mysli fakt, že znakom kvalitnej komunikácie sociálnych partnerov je umenie dôkladne poznať skutočný stav spoločnosti a jej problémov, stanoviská toho druhého a na základe toho po dohode múdro konať. Inými slovami, nájsť cestu od poznania ku konsenzu, bez ktorého to v sociálnom dialógu nejde. Uvedomujem si, že je to občas kľukatý proces, ktorému sa všetci učíme. Bolo by dobré, keby sme v tomto smere pokročili aj pri príprave budúceho rozpočtu štátu. Vláda by nemala napríklad ponechávať bokom dlhodobé a opakované volanie zamestnávateľov po ucelenej hospodárskej politike strednodobého a dlhodobého charakteru. Ba, naopak, mala by uvítať možnosť opierať sa pri čiastkových dokumentoch o dlhodobejší zásadný materiál. Rozpočet by mal doň zapadať ako kamienok do mozaiky. Rovnako by v ňom nemala chýbať -- ako je to aj v záveroch posledného Prezídia AZZZ SR -- previazanosť na ostatné čiastkové politiky ako sú daňová, priemyselná, sociálna, zdravotná, dôchodková, regionálna a ďalšie. To je aj cesta, ako sa od systému látania rozpočtových dier možno dostať k reálnemu a fungujúcemu rozpočtu ako účinnému nástroju hospodárskej politiky.
StoryEditor