Slovensko chce od korporácií stámilióny

Japonské a európske koncerny, medzi ktorými nechýbajú mená ako Siemens, Fuji alebo Areva, uzavreli ešte v roku 1988 dohodu o určovaní cien takzvaných plynom izolovaných spínacích zariadení, ktoré sa používajú na ovládanie tokov elektriny v rozvodných sieťach. Ich kartel pôsobil šestnásť rokov na celom svete okrem Spojených štátov a Kanady. Firmy sa dohadovali na ponúkaných cenách v tendroch, aby si vždy niektorá z nich zaistila zákazku.
Slovenské pokuty nepatria medzi tie najväčšie. Brusel len od firiem skupiny Siemens v rovnakej kauze pýta viac ako 400 miliónov eur, u nás je to 100 miliónov korún. O karteli rozhodla vlani Európska komisia, ktorá však posudzovala jeho pôsobenie len v pôvodnej európskej pätnástke. Teraz prichádzajú na rad protimonopolné orgány nových členských krajín. Slovensko je po Maďarsku a Česku tretím štátom, ktorý pýta od šestnástich obrích podnikov pokuty. V Česku síce pokuty za deväť miliárd českých korún zaplatili, ale vlani na jeseň sa napriek tomu odvolali na súd.
Podobný scenár sa bude podľa opakovať aj u nás. "Spoločnosti sa už odvolali, v tomto prípade, tak ako aj v iných prípadoch, by mal o konaní rozhodovať druhostupňový orgán, teda Rada Protimonopolného úradu," vyhlásil riaditeľ odboru dohôd obmedzujúcich súťaž na úrade Ján Šufliarsky.
Z ťaženia vyšiel bez pokuty švajčiarsko-švédsky koncern ABB s dvomi dcérskymi firmami. Ich manažmenty sa k účasti na dohode priznali a úradu poskytli všetky podklady a informácie, ktoré viedli k usvedčeniu ostatných členov kartelu. Včerajší verdikt Protimonopolného úradu je prvý, pri ktorom vyšetrovatelia využili "leniency program", teda princíp odpustenia pokuty tomu účastníkovi kartelu, ktorý sa udá ostatných.
Protimonopolný úrad skúmal kartel od roku 1993. "Až do tohto prípadu žiaden podnikateľ nepožiadal o imunitu pred pokutami," uviedol Šufliarsky. Takzvaný leniency program môže Protimonopolný úrad uplatňovať od roku 2001. "Momentálne to vyzerá tak, že by sme mohli mať v dohľadnom čase ďalší podobný prípad," prezradil Šufliarsky. Bližšie informácie však zatiaľ odmietol poskytnúť.
Podľa Šufliarskeho však môže nastať aj prípad, keď žiadateľ o leniency program nedodá definitívne dôkazy na preukázanie skutku, ale poskytne pridanú hodnotu už k informáciám, ktoré úrad má. V takomto prípade môže úrad túto pokutu znížiť len o polovicu.
Pokute sa na Slovensku okrem skupiny ABB vyhol aj koncern Schneider Electric Corporation, v ktorého prípade vypršala premlčacia lehota.