StoryEditor

Taliani sa postavili za umlčaného pápeža

20.01.2008, 23:53
Otvorenie akademického roka na najväčšej európskej univerzite La Sapienza v Ríme sa nieslo v duchu solidarity s pápežom Benediktom XVI. Rektor univerzity chce však odmietnutého pápeža pozvať opäť.

Hlava katolíckej cirkvi a zároveň rímsky biskup Benedikt XVI. sa chcel vo svojom prejave, ktorý mal osobne predniesť pri príležitosti otvorenia nového akademického roka na pôde univerzity, venovať vzťahu rozumu a viery, teológie a filozofie, poslaniu univerzity a pápeža. Príhovor Benedikta XVI., ktorý prekračoval cirkevný rámec, bol nakoniec univerzite La Sapienza zaslaný a prečítaný vicerektorom univerzity Pierom Mariettiym. „Neprišiel som autoritatívne vnucovať druhým vieru, ktorá môže byť daná iba v slobode, ale povzbudiť k odvahe pre pravdu,” píše vo svojom prejave a v tomto duchu sa niesla i celá jeho prednáška. Zaplnená aula univerzity La Sapienza reagovala na slová pápeža dlhotrvajúcim potleskom a skandovaním „Viva il papa!“ („Nech dlho žije pápež!“). Rektor talianskej univerzity Renato Guararini spolu s rímskym starostom Walterom Veltronim povedali jasné nie netolerancii, ktorej výsledkom by bolo obmedzenie slobody prejavu. Renato Guararini zároveň oznámil, že pápežovi pošle pozvanie, ktoré bude v súlade s túžbou väčšiny akademickej obce La Sapienza, znova. V čase konania slávnostnej inaugurácie sa demonštranti protestujúci proti pápežovi zišli pred univerzitou a zabránili vstupu pomocného rímskeho biskupa do univerzitnej kaplnky, kde mal odslúžiť svätú omšu.

Študenti prejavili solidaritu s Benediktom XVI.

Na včerajšej (nedeľnej) pravidelnej modlitbe Anjel Pána s hlavou katolíckej cirkvi na Námestí sv. Petra v Ríme sa zúčastnilo približne dvesto tisíc študentov, politikov, ale i Rimanov a pútnikov z rôznych kútov Zeme, aby takýmto spôsobom vyjadrili solidaritu s pápežom Benediktom XVI. Oveľa viac než v inú nedeľu pri tejto poludňajšej modlitbe. Reagovali tak na pozvanie vikára Svätého Otca pre Rímsku diecézu kardinála Camilla Ruiniho, ktoré veriacim a „všetkým Rimanom“ adresoval po zrušení pápežovej návštevy. Pápež povedal, že odložil návštevu univerzity proti svojej vôli, avšak vzhľadom k atmosfére, ktorá na univerzite panovala, by jeho prítomnosť na jej pôde nebola vhodná. Študentom vysokých škôl a univerzít adresoval slová: „Ako profesor (Benedikt XVI. pôsobil dlhé roky ako profesor teológie na univerzite v nemeckom Regensburgu, pozn. red.), mohli by sme povedať emiritus, ktorý sa vo svojom živote stretol s množstvom študentov, vás povzbudzujem k tomu, aby ste vždy rešpektovali názory druhých a v slobodnom a zodpovednom duchu hľadali pravdu a dobro.“

Komentár HN:
Pápež ustúpil svetskému fundamentalizmu

La Sapienza - jedna z najprestížnejších talianskych univerzít so 750-ročnou tradíciou vzdelávania urobila hanbu Taliansku. Ani nie dve percentá pedagógov a pár stoviek ľavicových extrémistov dosiahlo svoje - pápež Benedikt XVI.

Fabrizio Cicchitto, člen Berlusconiho konzervatívnej strany Forza Italia, nazval zhromaždenie „svedectvom proti barbarom“, ktorí umlčali pápeža, informovala agentúra Reuters. Najľavicovejší člen talianskeho parlamentu Franco Grillini, aktivista za práva gayov, pre agentúru povedal, že „politici, bozkávajúci pápežove topánky sú dôkazom bolestivého nedostatku politickej autonómie“.

Čo vyvolalo rozhorčenie profesorov?

Zrušenie pápežovej návštevy bolo výsledkom protestu 67 profesorov a približne 400 extrémistických ľavicových študentov, ktorí zaslali rektorovi univerzity La Sapienza otvorený list, v ktorom protestovali proti návšteve Benedikta XVI. na pôde univerzity. Dôvodom mali byť slová Benedikta XVI. z roku 1990, kedy ešte ako Joseph Ratzinger, prefekt Kongregácie pre náuku viery citoval výrok rakúskeho filozofa P. Feyerabenda, vierovyznaním agnostika, na adresu procesu s Galileom. Feyerabend sa vyjadril, že Cirkev bola v dobe Galilea viac verná zdravému rozumu ako Galileo sám, a vzala v ohľad aj etické a spoločenské dôsledky Galileiho doktríny. „Verdikt, bol preto zo strany Cirkvi rozumný a správny,“ citoval Feyerabenda pápež, ktorý sa však z výrokom filozofa nestotožnil. Jeden z profesorov univerzity, židovský matematik Giorgio Israel, pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano, povedal, že vtedajší Ratzingerov prejav naopak Galilea obhajoval.


Inkriminovaný prejav Josepha Ratzingera z roku 1990 je dostupný na tejto internetovej stránke.


Marcello Cini, iniciátor protestu a profesor fyziky na La Sapienza, vyhlásil, že návšteva pápeža by znamenala „neuveriteľné zneuctenie tradície a univerzitnej autonómie“. Ľavicoví radikáli v deň odovzdania listu rektorovi obsadili univerzitu a protestovali proti návšteve pápeža s čiernymi šatkami na tvári a transparentmi s nápismi ako „Poznanie nepotrebuje kňazov“ či „Preč s pápežom“. Medzi prejavmi protestu nechýbali ani prezlečení demonštranti s maskou pápeža a mitrou s nápisom „NIE homofóbií, je znakom diabla“.

Pôvodne pápežská univerzita založená v roku 1303 pápežom Bonifácom VIII. sa v roku 1870 pretransformovala na laickú. V súčasnosti tvorí jej profesorský zbor 4500 členov, na univerzite pritom študuje 140 tisíc študentov. V apríli 1991 ju navštívil Benediktov predchodca, pápež Ján Pavol II.

Reakcie na odmietnutie pápeža

Predseda Pápežskej rady pre kultúru reagoval na odmietnutie pápeža pre Vatikánsky rozhlas slovami, že táto udalosť je obrovskou porážkou kultúry. „Pápeži mohli hovoriť po celom svete: jediným miestom, kde pápež hovoriť nemôže, je La Sapienza, univerzita, ktorá bola, mimochodom, založená práve pápežom“, reagovalo talianske hnutie Comunione e Liberazione. Pápežovi vyjadrila podporu i samotná svetová vedecká federácia: „Veda je záslužná, uznáva právo na slovo tomu, kto má zásluhy. Benedikt XVI. urobil dobre, keď sa rozhodol zrušiť návštevu a neprepožičať sa ideologickým nástrojom. To, čo sa stalo, je len hanbou. Jeho ticho to podčiarkuje.“ Jej predseda Antonio Zichichi pozval Benedikta XVI. začiatkom mája do výskumného centra v meste Erice. 

Taliansky premiér, ľavičiar, Romano Prodi vyjadril hlboké poľutovanie nad zrušením návštevy pápeža a odsúdil všetky prejavy správania, ktoré vytvárajú napätie a klímu, ktorá si nectí talianske tradície civilizácie a tolerancie. „Žiaden hlas nesmie byť v krajine umlčaný, a už vôbec nie ten, čo patrí pápežovi,“ vyhlásil. Francesco Rutelli, námestník predsedu vlády a bývalý starosta Ríma vyjadril solidaritu pápežovi taktiež: „Ľudia, ktorí chcú zabrániť pápežovi hovoriť, majú zvláštne chápanie slobody. Myšlienka umlčať ho na pôde pre štúdium a dialóg je nemysliteľná.“ Taliansky denník Corriere della Sera vyšiel na titulnej strane s úvodníkom s názvom „Porážka pre krajinu“ (Taliansko, pozn. red.).

Čo chcel pápež povedať na univerzitnej pôde?

 „Čo je univerzita? Aká je jej úloha?“ pýtal sa vo svojom príhovore pápež: „Myslím si, že možno povedať, že vnútorný pôvod univerzity spočíva v túžbe po poznaní, ktorá je vlastná človeku.“ Benedikt XVI. vo svojom príhovore hovorí taktiež o poslaní teológie a filozofie: „Teológia a filozofia spolu vytvárajú zvláštny pár, dvojičky, pričom ani jedna nemôže byť celkom odtrhnutá od druhej, napriek tomu každá z nich si musí uchovať vlastnú identitu a poslanie“, konštatuje. Vo svojom prejave sa zamýšľal i nad rozumom a pravdou: „Čo je rozumné? Ako dokáže rozum, že je pravým rozumom?“ opäť sa pýta a odpoveď naznačuje slovami: „... pri hľadaní práva na slobodu, na pravdu spravodlivého spolužitia musia byť vypočuté autority, ktoré sa líšia od straníckych či skupinových záujmov bez toho, aby bola popieraná ich dôležitosť.“ A zároveň sa pýta na úlohu pápeža na univerzite: „Čo má robiť a hovoriť pápež na univerzite? Určite sa nemá snažiť autoritatívne vnucovať druhým vieru, ktorá môže byť daná iba v slobode“, uzatvára na konci svojho prejavu.


Plné znenie pápežovej prednášky na univerzite La Sapienza si je možné v slovenskom preklade prečítať tu.


Výroky Benedikta XVI., ktoré vyvolali pobúrenie:

  • 12. septembra 2006 navštívil pápež v rámci svojej návštevy Nemecka univerzitu v Regensburgu, na ktorej v minulosti pôsobil ako profesor. Vo svojej prednáške na nemeckej univerzite citoval z dialógu, ktorý viedol byzantský cisár Manuel II. Palaelogos v roku 1391 v zimnom tábore v Ankare s učeným Peržanom o kresťanstve a islame a pravde oboch. Negatívne reakcie vyvolala citovaná časť, v ktorej cisár hovorí: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohammed a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom.“ (prepis prednášky v Regensburgu v slovenčine). Citát vytrhnutý z kontextu spôsobil obrovské protesty a pobúrenie moslimského sveta.
  • Obyvateľov amerického kontinentu pobúrili slová Benedikta XVI. prednesené 13. mája 2007 počas návštevy Brazílie. Na generálnej audiencii biskupov v Aparicede vyhlásil, že evanjelizácia pôvodných obyvateľov Ameriky nezahŕňala ničenie predkolumbovských kultúr a nevnucovala cudziu kultúru. Zároveň povedal, že Kristus bol Spasiteľom, na ktorého mlčky čakali. (plné znenie prejavu v angličtine)
  • 10. júla 2007 Kongregácia pre náuku viery vydala dokument s názvom „Odpovede na otázky týkajúce sa niektorých aspektov náuky o Cirkvi“, schválený pápežom Benediktom XVI., v ktorom sa katolícka cirkev uvádza ako jediná pravá Kristova cirkev. Výsledkom boli prejavy sklamania protestantských kresťanských cirkví a slová, že Benedikt XVI. brzdí ekumenický dialóg. (plné znenie dokumentu kongregácie v slovenskom jazyku)
menuLevel = 2, menuRoute = dennik/dane-a-odvody-2007, menuAlias = dane-a-odvody-2007, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
05. máj 2024 09:21