Výraznou podporou pre rast HDP boli zvýšené výdavky na obranu, bezpečnosť a oživenie otrasenej ekonomiky, ktoré síce skresali federálny rozpočet, ale ekonomike dali silný jednorazový impulz. Ešte väčšou podporou bol krok Federálneho rezervného úradu (centrálnej banky USA). Ten v období medzi 17. septembrom a 11. decembrom zredukoval krátkodobé úrokové sadzby na polovicu, čím zvýšil domácu spotrebu. Podľa CNN sa zatiaľ nedarí zlepšiť situáciu na trhu práce, keďže firmy zvyknú zvyšovať počet zamestnancov až po dlhodobejšom oživení. Samozrejme, nedá sa očakávať, že útoky 11. septembra nebudú mať žiadne dlhodobejšie negatívne dôsledky. Je jasné, že zlikvidovanie federálneho prebytku neprispieva náladám na trhu, ekonómovia zatiaľ ešte stále nedokážu odhadnúť, do akej miery sa útoky odrazia na ekonomike v najbližšej budúcnosti.
V Európe, podobne ako v USA, hospodársky rast zaznamenával spomalenie už pred útokmi. Najhoršie je na tom Nemecko, najväčšia ekonomika eurozóny, ktorému sa stále nedarí podporiť hospodársky rast. Omnoho lepšie sú na tom Írsko a Španielsko, kde zasa rastie inflácia. Dnešné problémy Európy však nemajú až tak veľa spoločného s dôsledkami útokov na USA, príčinou je skôr skostnatený trh práce, ktorý len ťažko reaguje na meniacu sa hospodársku situáciu vo svete. Podobne aj terajšie problémy ekonomiky Spojených štátov sú čiastočne príčinou podvodov audítorov.
Európa však po útokoch na USA mala jedinečnú šancu využiť otrasy na americkom trhu na presadenie sa ako nová hospodárska superveľmoc. Ako uviedla britská BBC, starý kontinent bol ušetrený zdrvujúceho útoku, niesol iba minimálne náklady na odvetný vojenský útok na Afganistan, nezaznamenal žiadny útlm v oblasti moderných technológií (už aj preto, že nemá takmer vôbec rozvinutý hi-tech sektor) a nakoniec, neutrpela ani škandálmi audítorských spoločností. Jej ekonomika však vôbec nedokázala využiť ponúkajúcu sa šancu a, naopak, spomalila ešte viac. Burzy reagovali na Wall Street, posilnenie eura netrvalo dlho a politické a hospodárske vzťahy s USA už nemohli byť horšie. Čiastočnou príčinou je fakt, že Európa je dosť previazaná s ekonomikou USA, takže akýkoľvek otras na americkom trhu vždy pocíti. V mnohom je však za problémy zodpovedná sama, keď urobila iba málo krokov na oživenie. Ekonomike neprispievajú ani súčasné spory s USA a zdá sa, že pri hroziacom útoku na Irak sa problémy tak skoro nepominú. Úplne rozdielny prístup po útokoch na USA zaujalo Rusko. Na rozdiel od Európy udalosti z 11. septembra rýchlo využilo na zmenu postoja voči Amerike a vyťažilo z toho, čo sa len dalo. Ihneď po útokoch sa prezident Vladimir Putin pripojil k protiteroristickej aliancii a nadviazal priateľské vzťahy s Washingtonom aj s Bruselom. Jeho kroky krátko nato viedli k prijatiu do ekonomického klubu G7, ktorý Rusko upravilo už na G8, USA a EÚ prisľúbili krajine udelenie štatútu trhovej ekonomiky, umožňujúc ruským firmám vyvážať na Západ bez antidumpingových procedúr a aj vstup do WTO je dnes už prakticky na dosah. Ropné firmy tiež očakávajú prínos z nedávno podpísanej dohody medzi USA a Ruskom o ekonomickej spolupráci a Putinovmu trendu sa rýchlo prispôsobili aj bežní Rusi. Aj keď väčšina z nich stále USA nedôveruje, tí, ktorí na to majú, kupujú zahraničné výrobky, nemajú problémy s dovolenkou v zahraničí a želajú si, aby ich krajina bola slobodnejšia a prosperujúcejšia.
StoryEditor