Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo zlepšiť ekonomické prostredie. Predložilo vláde projekt Centrálneho registra ekonomických subjektov (CRES), ktorý predpokladá vytvorenie "jedinej aktuálnej elektronicky dostupnej centrálnej evidencie subjektov registrovaných v SR". Má plniť integračnú funkciu pre obchodný register, živnostenský register, register osôb podnikajúcich podľa osobitného zákona, kataster nehnuteľností, register obyvateľov a register účtovných uzávierok. Pre zavedenie projektu vraj nebudú potrebné legislatívne zmeny a má fungovať na diaľku -- v elektronickej podobe. V tejto chvályhodnej iniciatíve je niekoľko nedôsledností. Ak legislatívny rámec pre súčasti CRES, t. j. napríklad obchodný register, nebude reflektovať poskytovanie údajov v elektronickej podobe a nebudú dostupné ďalšie údaje z iných registrov, potom aj nový "nadregister" zostane len akousi lustračnou pomôckou pre detektívov -- amatérov. Je čas, aby v základných kódexoch bolo ustanovené, čo je elektronický dokument. Prinajmenšom preto, aby tento informačný kanál bol bezporuchový, aktualizovaný s čo najvyššou frekvenciou a tiež preto, aby sa jeho výstupy mohli zasielať aj v autorizovanej podobe, t. j. opatrené elektronickým podpisom.
Nielen nedostatkom CRES, ale súkromnoprávnej legislatívy je, že prakticky nie je možné získať informácie o záujmových združeniach právnických osôb (vytvárajú sa podľa Občianskeho zákonníka). Zrejme ani odborná verejnosť nevie, že aj tieto subjekty majú IČO a sú spôsobilé vstupovať do záväzkových vzťahov. Úprava záujmových združení bola do Občianskeho zákonníka vložená v roku 1991, t. j. federálnou novelou, je strohá a nedostatočne upravuje ich práva a najmä povinnosti vrátane informačných. Podľa platného znenia Občianskeho zákonníka register združení vedú okresné úrady, v skutočnosti táto právomoc prešla na krajské úrady. Treba pripomenúť, že obchodné spoločnosti sú povinné zapisovať do Obchodného registra množstvo údajov a podľa poslednej novely každoročne dopĺňať do zbierky listín napríklad aj účtovnú uzávierku. S tým kontrastuje informačné šero pri získavaní údajov o záujmových združeniach. Nikto nemá prehľad, koľko subjektov je evidovaných v registroch združení, lebo neexistuje ich univerzálna databáza. Krajské úrady poskytnú výpis o základných skutočnostiach združenia na základe žiadosti v priebehu niekoľkých dní.
Podnikateľská verejnosť a pravdepodobne ani mnohé úrady na Slovensku nie sú schopné získať ďalší dôležitý okruh údajov: vlastníkov podielov v a. s. prevyšujúcich prah zverejnenia, t. j. 5 %. Stredisko cenných papierov údaje o prekročení limitov účasti poskytuje tlači len po zmenách na kapitálových účtoch. Individuálne poskytne len kompletné súbory dát za poplatok. Znamená to, že ak niekto nemá náladu na listovanie v tlači viac mesiacov dozadu a nechce zaplatiť niekoľko tisíc Sk, má smolu. Stredisko cenných papierov nedokáže túto informačnú bariéru zdôvodniť inak ako "zákon takúto formu poskytovania údajov nenariaďuje".
Projektanti CRES vo svojom projekte tiež sľubujú, že spresnia evidenciu v registroch, ktorých informácie vchádzajú do projektu. V tejto súvislosti pripomínajú aj potrebu informácií pre daňové úrady. Prinajmenšom to by mal byť dôvod, aby vláda inštitucionalizovala jednotný register záujmových združení a tiež uložila Stredisku cenných papierov, aby umožnilo zisťovať akciové účasti. Ak by sa CRES podarilo skonštruovať tak, že by poskytoval aj tieto údaje, bolo by to terno.
StoryEditor