Ševčík: Rozvíjať sa bude oblasť produktov

Ak klient získa hypotekárny úver po prvom júli tohto roka, štát mu už nebude garantovať príspevok na rovnakej úrovni počas celého obdobia splácania úveru. Je pravdepodobné, že okrem tejto zmeny dôjde v najbližšom čase aj k zníženiu výšky štátneho príspevku?
-- Štát v konečnom dôsledku pozerá na to, za akú konkrétnu výslednú úrokovú sadzbu úver získa klient. Čiže, ak by úrokové sadzby výrazne klesli napríklad o 1,5 percenta, pochybujem, že by príspevok ostal na 2,5-percentnej úrovni. Štát teda zohľadňuje práve to, či je úroková sadzba pre klienta 5 alebo 7 percent. Doteraz sa reálne percento tohto úroku držalo zhruba medzi 5 až 6 percentami.
Je predpoklad, že pri tejto hranici už nebude štát hypotekárne obchody podporovať? Respektíve, do akej výšky by podľa vás štátna podpora mala pre klienta aký-taký význam?
-- Podporovanie hypotekárnych úverov štátom má dve línie. Jedna je tá ekonomická. Teda, ak by bola štátna podpora napríklad pol percentná, klient by v konečnom dôsledku ušetril mesačne napríklad len 100 - 200 korún, veľký význam by to pre neho nemalo. Z hľadiska ekonomiky je teda polpercentná úroveň podpory pre klienta nízka. Je tu však aj druhá línia a to spoločensko-politická, kedy štát prezentuje podporu hypotekárnych obchodov ako jednu z foriem podpory bývania. Z tohto hľadiska sa môže stať, že to bude len pol percenta, pričom štátny príspevok zostane prezentovaný ako súčasť podpory štátu bytovej výstavbe.
Nedalo by sa v tom prípade začať uvažovať o inej forme štátnej podpory?
-- Samozrejme, formy podpôr môžu byť rôzne a aj pri zavádzaní systému štátnej podpory hypotekárneho úverovania na Slovensku pred pár rokmi sa zvažovalo viacero foriem. Prípadné rozhodnutie o zmene systému podpory však vždy závisí od analýzy konkrétnych ekonomických čísel.
Boli by aj pri nízkej štátnej podpore hypotéky stále pre klienta výhodné?
-- Hypotéky sú teraz u nás zaujímavé najmä pre štátnu podporou, vďaka ktorej sú úroky pre klienta veľmi výhodné. Za predpokladu, že sa naša ekonomika bude postupne približovať európskej, úroky pôjdu dole. A ak by sme sa na súčasnú úroveň dostali už aj bez štátnej podpory, táto by mohla z ekonomického hľadiska prestať existovať. Hypotéky však stále budú zaujímavé, a to svojou myšlienkou. Sú to dlhodobé úvery na financovanie investícií do nehnuteľností, ktoré sú zabezpečené priamo nehnuteľnosťou, a kde klient nemusí mať takmer nijaké finančné prostriedky dopredu. Tieto prvky predurčujú hypotékam dobrú budúcnosť.
Zatiaľ sa stále väčšia časť peňazí do bývania investovala prostredníctvom stavebných sporiteľní. Aký bude ďalší vývoj?
-- V zahraničí gro financovania tvoria hypotéky. U nás to bolo naopak, teda väčšia časť pripadala na stavebné sporiteľne. Je to aj pochopiteľné, keďže ony začali svoju činnosť skôr a skôr získali štátnu podporu. Teraz sa však pomer síl pomaly vyrovnáva a trend bude pravdepodobne taký, že väčšie investície sa budú financovať prostredníctvom hypoték a menšie, napríklad rekonštrukcie, cez stavebné sporiteľne.
Čo sa dá očakávať v oblasti produktov?
-- Jedna vec je to, čo definuje priamo zákon. Na poskytnutie hypotéky musí byť záložné právo, peniaze sa musia použiť na financovanie bývania a tak ďalej. To treba dodržiavať. Banky na Slovensku sa teda skôr zameriavajú na proces vybavovania úveru. Aby to nepreháňali s požadovaním rôznych dokladov, a aby boli rýchle. Na Slovensku máme klasické hypotéky. Úver musí byť zabezpečený nehnuteľnosťou a finančné prostriedky z neho musia byť použité na financovanie nehnuteľnosti. V zahraničí sú však aj iné druhy hypoték. Ľudia si môžu založiť dom a za peniaze ísť, napríklad, aj na dovolenku. Alebo mladé rodiny, prvé roky splácajú menej a neskôr, keď sa finančne pozviechajú, platia vyššie splátky. Takže v oblasti produktov sa určite máme na čo tešiť.