Realitný trh sa otvoril pre cudzincov

Túto bariéru odstránila novela devízového zákona a chránený zostal len poľnohospodársky a lesný fond so sedemročným prechodným obdobím. Zvyšný realitný trh Slovenska je tak otvorený pre všetky štáty EÚ bez podmienky občianstva či trvalého pobytu. Podľa prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomíra Kardoša, keďže pre zahraničných podnikateľov nebolo problémom ani predchádzajúce obmedzenie devízového zákona, dopyt cudzincov po slovenských nehnuteľnostiach sa nezvýšil.
Ako vyplýva zo štúdie svetového poradcu pre nehnuteľnosti Cushman & Wakefield/Healey & Baker za minulý rok z 13 hodnotených krajín ponúka najlepšiu kombináciu rastového potenciálu a stability prostredia Česká republika pred Maďarskom a Poľskom. "S miernym odstupom nasleduje Slovensko a Estónsko," povedal pre HN konateľ asociovaného partnera nadnárodnej spoločnosti Healey & Baker na Slovensku Laurie Farmer. Dodáva, že výsledky prieskumu rozdelili sledované krajiny do štyroch skupín. Rebríček zostavili na základe porovnania okolo 50 politických, ekonomických a realitných ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú rast a stabilitu trhu nehnuteľností v každej krajine. Slovensku a Estónsku v znížení náskoku bráni relatívne malý trh, veď Estónsko má len 1,4 milióna obyvateľov. Vo všetkých týchto krajinách dosahuje miera návratnosti investície približne osem percent, kým v západnej Európe ide o šesť percent. V praxi to znamená, že na vložené prostriedky sa čaká okolo 12,5 roka, zatiaľ čo napríklad v Rusku chcú investori získať peniaze naspäť rýchlejšie.
Veľké možnosti do budúcnosti poskytujú Litva, Lotyšsko, Rusko a Slovinsko. "Vzhľadom na neobmedzený potenciál, geografickú polohu a trh so 143 miliónmi obyvateľov očakávame práve v Rusku silný rast," uviedol pre ČTK riaditeľ európskych prieskumov David Hutchings. Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko a Turecko ešte podľa odborníkov nedozreli. Nízke prevádzkové náklady a zlepšujúce sa podnikateľské prostredie však priťahujú výrobcov do Bulharska.
Najdrahšou lokalitou na svete na prenájom kancelárskych priestorov je Londýn, nasleduje Paríž a Tokio. Prvú päticu uzatvára New York a Štokholm. V centre Londýna sa nájom prvotriednych kancelárií vyšplhal na 1 367 eur za štvorcový meter ročne, čo je o polovicu viac ako v Paríži. V Prahe, ktorá sa umiestnila na 42. mieste, ide o 270 eur. V Bratislave je maximálna cena 216 eur. Nájomné vlani kleslo v celosvetovom meradle o tri percentá. Vzhľadom na prepad cien o sedem percent v roku 2002 odborníci usudzujú, že sa svetový trh administratívnych priestorov odrazil od dna.
Odstránením obchodných bariér k 1. máju tohto roku sa zvyšuje záujem logistických a distribučných spoločností o priemyselné a najmä skladovacie priestory. Z celoeurópskeho hľadiska vychádza najlepšie Belgicko, ktoré si udržuje pozíciu optimálnej lokality na prevádzku distribučných činností. Druhé miesto patrí Francúzsku, tretie Nemecku. Česká republika je hneď za Holandskom - piata. Podľa prieskumov ceny za prenájmy distribučných plôch v Európe za posledných päť rokov klesali v priemere o 1,5 percenta, vlani sa trend otočil a ceny začali stúpať. V Prahe šlo vlani o 60 eur za štvorcový meter ročne. Na Slovensku sú veľmi vyhľadávané skladovacie priestory v Banskej Bystrici a ich nájom je drahší ako v prípade kancelárií. Vlani šlo o 1 300 korún za štvorcový meter ročne.
Svetový poradca pre nehnuteľnosti predpokladá, že krajiny strednej a východnej Európy môžu v blízkej budúcnosti očakávať nápor veľkých západných centier, ktoré sú už v západnej Európe samozrejmosťou. Ide o väčšie stavby, kde zákazník nájde rozličné služby v oblasti relaxácie a zábavy.