Len čo európski lídri oznámili, že po dlhom a ťažkom boji je ústava pre Európu na svete, začali sa ozývať kritické hlasy. Nie je to prekvapujúce. Pri komponovaní dokumentu takého typu pre 25 členských krajín únie nemôžu byť predsa spokojní všetci na 100 percent. Kým podľa jedných zachádza výsledný text euroústavy v integrácii príliš ďaleko, podľa druhých je harmonizácia v jednotlivých politikách nedostatočná.
Ďalší sú sklamaní, pretože si mysleli, že ústava bude niečím úplne novým, čo úniu zmení od základov. Je to však skreslený pohľad. Jej základným cieľom bolo v prvom rade zosumarizovať primárne právo troch existujúcich zmlúv a niektorých ďalších dokumentov, podľa ktorých sa Európska únia v súčasnosti riadi. A zároveň uľahčiť fungovanie rozšírenej únie.
Iní euroústavu už pochovávajú. Faktom je, že jej ratifikácia bude problematická. Atmosféra v niektorých členských krajinách k ústave naozaj nie je priaznivá. Čiastočne aj preto, že niektorí z lídrov sa v snahe získať ústupky v ústave vyhrážali ratifikáciou prostredníctvom referenda.
Kritici tiež jedným dychom hovoria o "hrozbe" dvojrýchlostnej Európy. Tá však teraz nie je o nič väčšia ako minulý rok v decembri, keď sa dvojrýchlostnou Európou vyhrážal francúzsky prezident Jacques Chirac po neúspešnom rokovaní o ústave, ani keď o nej Francúzsko prvýkrát hovorilo pred troma rokmi. Vytvorenie uzavretej skupiny krajín, ktorá sa v niektorých oblastiach bude hlbšie integrovať, je zatiaľ len veľmi málo pravdepodobné. Realistickejšie je skôr presadenie posilnenej spolupráce, otvorenej každej krajine. Veď už eurozóna alebo Schengen sú toho príkladmi. A zrejme bude v budúcej Európskej únii, ktorá sa bude postupne rozširovať, viac práve takej spolupráce.
Napriek výhradám si všetci uvedomujú, že fungovanie únie s čoraz vyšším počtom krajín bude onedlho takmer nemožné. Zmluva z Nice je totiž obmedzená. Aj keby členské krajiny Európskej únie ústavu neprijali, lídri by sa onedlho museli tak či tak posadiť za rokovací stôl a hľadať nové riešenia. Tak prečo radšej nepodporiť niečo, čo je už na svete?