Prísne pravidlá Európskej únie v ochrane životného prostredia, života a zdravia človeka preberá aj Slovenská republika, ktorá ašpiruje na vstup medzi vyspelé krajiny starého kontinentu. Aj vplyvu chémie na životné prostredie sa týka už dlhšie otvorený problém nadmerných dovozov lacného dusičnanu amónneho na účely hnojenia z Ukrajiny a Ruska. Minulý týždeň ho pripomenul prezident Nadácie Slovak Gold Jozef Sitko. Ako povedal zástupcom médií, nadácia sa chce v budúcnosti viac angažovať aj v oblasti ochrany spotrebiteľov. Chce sa vyjadrovať ku kvalite vybraných výrobkov a prípadne odborne dokazovať ich nevyhovujúce vlastnosti.
Používanie dusičnanu amónneho na hnojenie je v štátoch EÚ zakázané. Do roku 2000 sa dusičnan amónny dovážal na Slovensko pre potreby chemického priemyslu príbuzných odvetví. Jeho legalizáciu ako hnojiva na Slovensku umožnilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR novelou vlastnej vyhlášky k zákonu č. 136/2000 Z. z. o hnojivách. Neskôr jej účinnosť predĺžilo aj na rok 2003. Paradoxné podľa odborníkov je na tom to, že práve tento zákon by mal zabezpečiť súlad slovenskej legislatívy s platnou európskou úpravou. Slovenskí výrobcovia hnojív, najmä prostredníctvom Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, už dlhšie upozorňujú na negatíva vyplývajúce z existujúcej výnimky. Nejde tu len o to, že veľké objemy lacnejšieho tovaru vytláčajú z trhu slovenskú produkciu a prispievajú k prehlbovaniu záporného salda obchodnej bilancie. Ide o širší problém a týka sa podľa chemikov problémovej kvality dovážaného dusičnanu amónneho v súvislosti s použitím na účely hnojenia. Dusičnan amónny síce dodáva pôde dusík, no neobohacuje ju o iné komponenty, ktoré naopak podobné hnojivá ponúkané aj slovenskými výrobcami obsahujú. Navyše nie je k pôde príliš šetrný. Zvyšuje jej kyslosť a zhoršuje využitie ostatných živín, ako je fosfor, draslík a stopové prvky. Poľnohospodári preto musia z dlhodobého hľadiska počítať s nákladmi na úpravu pH pôdy vápnením. Podľa kalkulácií ZCHFP SR po zrátaní týchto dodatočných nákladov vyjde hnojenie v obidvoch prípadoch cenovo prakticky rovnako. Pritom netreba zabúdať na skutočnosť, že dusičnan amónny s obsahom zhruba 34,4 % je výbušný. Narábanie s ním i jeho skladovanie si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. ZCHFP predložil na Ministerstvo hospodárstva SR v septembri minulého roka návrh na uplatnenie dočasného, ako aj konečného ochranného opatrenia podľa zákona č. 214/1997 Z. z. o ochranných opatreniach pri dovoze spomínaného tovaru. Dočasné ochranné opatrenie formou zvýšeného cla však vláda SR na svojom rokovaní v novembri minulého roka neodobrila. Ministerstvo hospodárstva v tejto veci naďalej vykonáva prešetrovanie. Výnimka na dovoz dusičnanu amónneho na účely hnojenia urobila radosť asi tým poľnohospodárom, ktorých na prvý pohľad zrejme zlákala jeho nižšia cena, prípadne možnosť získať štátne dotácie na dodatočné vápnenie pôdy. Z celospoločenského hľadiska má však tento krok viac negatívnych dosahov. Dokedy sa ešte budú kompetentní presviedčať, že košeľa je bližšia ako kabát? (Viac na s. 10)
StoryEditor