Slovenské strojárstvo prechádza zložitým vývojom. Odvetvie, ktoré by malo byť jedným z nosných pilierov slovenskej ekonomiky, sa po roku 1990 dostalo do útlmu a to zákonite poznačilo jeho vývoj v ďalších rokoch. Veď náhle zastavenie výroby obrannej techniky spôsobilo výpadok približne jednej polovice produkcie. Ďalším negatívnym vplyvom na vývoj strojárskeho priemyslu bol rozpad východných trhov. Od roku 1995 však bolo možné pozorovať pozitívne tendencie: podarilo sa zastaviť pokles objemu výroby a exportu, rozvinula sa spolupráca so zahraničnými investormi.
Aké sú súčasné možnosti tohto odvetvia, ktoré akoby bolo na hojdačke, nám v rozhovore priblížil prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky Ing. Milan Cagala, CSc.
Ako hodnotíte vývoj slovenského strojárstva v roku 2001, prípadne v prvom kvartáli 2002?
- Napriek tomu, že niektoré strojárske podniky sa stále boria s problémami, najnovšie PPS Detva, predtým Lodenice Komárno, musím konštatovať, že sme zaznamenali osempercentný nárast výroby. Dosiahli sme najväčší nárast objemu strojárskej výroby od roku 1990 -- vyše 150 miliárd Sk. To keď porovnáme s rokom 1994, keď to bolo 40 miliárd korún, tak je to veľký rozdiel. Zo 150 miliárd produkuje 50 % Volkswagen Slovakia v Bratislave. Napriek priaznivému posunu máme stále ešte asi tridsať percent kapacít voľných; rezervy sú najmä v oblasti nevyužívania starých kapacít. Síce pribúdajú nové, no trápi nás, že sa nevyužívajú aj niektoré doterajšie. Určite je potrebné podporiť aktivitu Združenia priemyselných zväzov, vyvíjanú za spoluúčasti Zväzu strojárskeho priemyslu, aby sa vytvorili v rámci privatizácie zdroje na prípravu i zatvorených výrobných hál pre zahraničného investora. Jednoznačne do nich treba vniesť život, aby na investora čakala už pripravená výrobná hala.
Prvý kvartál 2002 sa ukazuje byť priaznivý. Hoci zatiaľ nie sú k dispozícii všetky čísla, a podľa predbežných údajov rast výroby nedosahuje úroveň porovnateľného obdobia vlani, teraz predstavuje strojárska výroba približne 4% nárast .
Aká je pozícia strojárstva v slovenskom priemysle?
- Spomenul som už rok 1994. Vtedy dosiahla strojárska výroba 16 % z priemyselnej produkcie na Slovensku. Dnes je tento podiel zvýšený na 26 percent. Nás na tom ešte trápi, že pridaná hodnota nerastie tak ako si predstavujeme. Chce to väčšie zhodnocovanie slovenského rozumu vo výrobkoch. Zatiaľ hovoríme skôr o spracovaní dovezených zahraničných výrobkoch, respektíve o zahraničnej dokumentácii. Napríklad v prípade Volkswagenu je celá dokumentácia nemeckého pôvodu. Preto -- hoci podiel strojárskej výroby je pomerne vysoký -- nie je zabezpečená taká priorita ekonomiky, ako to bolo do roku 1990. Dovtedy bol podiel strojárskej výroby skoro rovnaký, ale pridaná hodnota predstavovala takmer 40 %. Samozrejme, dnes je iná štruktúra výroby. Kým dovtedy bola pýchou strojárstva špeciálna technika i technológie, nové možnosti v súčasnosti otvára automobilový priemysel. U nás už čiastočne nahradil výpadok zbrojárskej výroby.
Ktoré výrobné odvetvie patrí v súčasnosti k nosným a ktoré zaostáva? Kde vidíte príčiny?
- Ako som už povedal, nosným odvetvím je automobilový priemysel. Nie je to len samotný Volkswagen, ale aj firmy vyrábajúce komponenty pre automobilový priemysel. Produkujú ich viaceré slovenské strojárske podniky (v Čadci, v Martine, atď.). Žiaľ, podnikateľom chýba finančný kapitál, ktorým disponujú zahraničné subjekty. Tie majú dlhodobé, lacné zdroje na financovanie objednávok, čo je u nás problémom. Banky sa boja rizika a pretrváva problém s úročením domácich subjektov, aj keď sú nižšie úrokové miery. Stále sú ešte nedotiahnuté staršie úvery a preto domáce podnikateľské subjekty majú ťažkosti so získavaním úveru. Mrzí nás situácia v Lodeniciach Komárno, kde mali aj zaujímavé objednávky, najnovším problémom sú strojárne v Detve, vyslovene katastrofálny stav vznikol v Calexe Zlaté Moravce, kde sa všetko odvíja od nedobrej zmluvy podpísanej so Samsungom po roku 1990. Chybou je, že z hľadiska ochrany domáceho trhu nemáme pri štátnych objednávkach vymyslený systém, aký je napríklad v Taliansku alebo vo Francúzsku, aby náš trh povinne odoberal minimálne 60 percent domácej produkcie. U nás je stále otvorenosť trhu bezbrehá a potom je aj obchodné saldo v náš neprospech. Napriek tomu, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR i nadácia Slovak Gold a ďalšie inštitúcie a zväzy robia dosť pre to, aby výrazne propagovali slovenské výrobky, asi by mal čo najskôr prejsť do praxe zákon o obchodných reťazcoch. Práve ten by mohol výrazným spôsobom zabezpečiť podporu domácej výroby v našej obchodnej sieti. Žiaľ, v súčasnosti až na 80 % prevažujú zahraničné výrobky. A to sa netýka len priemyslu, ale aj iných odvetví. Takže naozaj je najvyšší čas niečo podniknúť v prospech rozvoja domácej výroby. Ak máme rovnako kvalitné domáce výrobky, mala by platiť povinnosť pre tých, ktorí čerpajú peniaze zo štátneho rozpočtu, aby uprednostnili domáceho dodávateľa.
Kde vidíte východisko zo stagnácie v niektorých oblastiach strojárskej výroby?
- Popri dôraznejšej propagácii domácich výrobcov a nakupovaní ich výrobkov vedie cesta aj vo využívaní zahraničného kapitálu v slovenských firmách. Treba viac využívať už stojace budovy, kde stačí trocha zainvestovať a pripraviť prostredie zahraničnému investorovi, ktorý dovezie technológiu, respektíve poskytne trh pre nové výrobky. Na otázku, či sme schopní úspešne obchodovať, treba povedať, že úspešný obchod sa nedá vybudovať za dva, ani za päť rokov. Napokon, ani za desať rokov sme nedokázali vybudovať obchodné siete, prvých päť rokov sa naše firmy skôr potácali, len aby prežili. Najmä strojárske firmy. A tie, ktoré prežili a nie sú prepojené na obchodné zastúpenie za hranicami, stále pociťujú problémy s odbytom výrobkov. Pretože dobré obchodné kontakty sa v zahraničí budujú 20 i 50 rokov. V každom prípade je nevyhnutný zahraničný kapitál, investície spoza hraníc. Podľa mňa nie je dobrým investovaním predaj plynární, energetiky, bánk... Musia prísť investície zvonku, technológie, aby sme mohli vyvážať naše výrobky. To je východisko pre nás.
Ako sa v súčasnosti darí získavať zahraničných investorov a aká je perspektíva?
- Asi by sme sa mali poučiť od našich susedov v Česku, ktorí skutočne vytvorili zahraničným investorom o niečo lepšie podmienky ako my. Je ich tam o niečo viac ako u nás a je potrebné povedať, že na to sa vyžaduje i politická stabilita. Na prahu júna nás čaká Medzinárodný strojársky veľtrh v Nitre, ktorý je po Agrokomplexe a Autosalóne tretím najväčším podujatím čo do počtu vystavovateľov, ale aj návštevníkov. V Nitre vytvorili dobre podmienky na prezentáciu aj finančne slabším strojárskym podnikom a dnes môžeme slovenský strojársky veľtrh porovnávať i s rovnomenným veľtrhom v Brne. Kým v Brne zmenili komoditné zloženie, u nás prezentujeme strojárstvo pohromade. Ide nám o to, aby sa stretol svet na našom území a mohli sme lepšie porovnávať nielen výrobcov, ale aj technológov. Rozšírili sme sprievodné akcie veľtrhu: spomeniem zváraciu techniku a technológie, elektrotechnika. Očakávame rekordný počet domácich i zahraničných vystavovateľov, pribudli ďalšie plochy vo výstavnom areáli, vyriešený je aj problém s parkovaním. Takže, máme sa na čo tešiť.
StoryEditor