Vydaním nových bankoviek v polovici tohto týždňa sa Irak vracia k jednotnej mene. Americká okupačná správa v Bagdade 250 domácim bankám rozdelila platidlá v celkovej hodnote 16,5 miliardy dinárov, čo je v prepočte asi 8,25 milióna dolárov. Pre Iračanov sa teraz začne trojmesačná lehota, počas ktorej si budú môcť vymeniť starú menu za novú. V južnom a strednom Iraku obiehajú bankovky s portrétom bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna, kým na severe krajiny - najmä v oblasti obývanej Kurdmi - sa používajú ešte iné dináre, ľudovo zvané "švajčiarske".
Americký prezident G. Bush v rozhlasovom príhovore tento krok označil za "míľnik". Podľa neho symbolizuje "práve vznikajúce nové hospodárstvo Iraku". Predstavitelia domácich finančných kruhov vítajú zasa predovšetkým skutočnosť, že nové peniaze budú bezpečnejšie a odolnejšie proti falšovaniu. Od jednotnej meny si sľubujú takisto väčšiu stabilitu a pevný výmenný kurz voči zahraničiu. Akú peňažnú politiku bude pritom viesť centrálna banka, zatiaľ nie je jasné. Stojí však pod dozorom americkej okupačnej správy.
Pre opätovné vybudovanie celého finančného sektoru bude nutná masívna zahraničná pomoc. Riaditeľ spomínanej ústrednej banky Sinan al-Šbabí už oznámil, že v prvom kole má licenciu na pôsobenie v Iraku dostať šesť zahraničných finančných inštitúcií. Musia však priviezť so sebou obrovský kapitál, aby mohli čeliť vysokému riziku v prechodnej fáze. "Potrebujeme peniaze, peniaze, peniaze," povedal minister elektrárenstva Ajham al-Sammarae na nedávnom hospodárskom fóre v Ammáne, kde sa stretlo okolo sedemsto podnikateľov, prevažne arabských. Zároveň minister plánovania Mehdi al-Hafed s platnosťou od 1. januára 2004 oznámil zavedenie colných poplatkov vo výške 5 %. Sľúbil však, že iracké hospodárstvo sa čoskoro zbaví všetkých reštrikcií a otvorí sa slobodnému trhu.
Pravda, liberálny kurz naráža u bankárov na odpor. Riaditeľ Irackej komerčnej banky Mohamad Dragh provizórnej irackej vláde vyčíta, že neprotestovala proti nariadeniu okupačnej správy z 12. septembra tohto roku, ktorým sú v Iraku dovolené zahraničné investície vo výške sto percent. "Iračania tak zostanú mimo," posťažoval sa. (hn/gaf)
StoryEditor