Problematika interpersonálnej percepcie, t. j. otázok týkajúcich sa mechanizmov a zákonitostí poznávania druhých ľudí, sa označuje aj pojmom sociálna percepcia. Pojem sociálna je však v našom prípade trocha nepresný -- za sociálne musíme považovať napr. proces sebapoznávania vrátane vnútorného prežívania a hodnotenia vlastných zážitkov a skúseností.
Základným problémom pri vnímaní a poznávaní druhých ľudí je skutočnosť, že tento proces je obvykle súčasťou konkrétnej interakcie, v priebehu ktorej sa ľudia vzájomne ovplyvňujú a reagujú na seba.
Charakteristiky osobnosti
Musíme si teda uvedomiť, že v osobe druhého človeka, tak ako ju v priebehu interakcie vnímame, nie sú obsiahnuté len jej vlastné (viac-menej stabilné) charakteristiky, ale aj (situačne podmienené) postoje a reakcie na nás a na naše prejavy, ciele, ktoré momentálne sledujeme, celková interpretácia situácie a pod. Človek oproti nám pritom navyše, podobne ako my sami, podlieha celému radu tendencií, ktoré do vnímania a poznávania druhých ľudí vnášajú rôzne skreslenia a nepresnosti. Tie najčastejšie a najtypickejšie sa teraz pokúsime stručne charakterizovať.
Niekedy sa druhej osobe pripisujú taktiež motívy a príčiny konania, ktoré by sme v analogickej situácii predpokladali sami u seba. Tieto procesy sa v sociálnej psychológii označujú pojmom kauzálna atribúcia. Jedným z prvých psychológov, ktorý sa zaoberal jej výskumom, bol F. Heider, podľa ktorého je ľuďom vo všeobecnosti vlastné uvažovať nasledujúcim spôsobom: "Zlý človek má zlé vlastnosti -- dobrý človek má dobré vlastnosti." V rámci tejto schémy máme navyše sklon uvažovať sami o sebe kontrastným spôsobom -- ak si o druhom človeku vytvárame negatívny obraz, sami seba často vnímame vo veľmi pozitívnom svetle, a taktiež naopak, ak si o niekom vytvoríme vysoko pozitívny obraz, mávame tendenciu sami seba podceňovať a podhodnocovať sa voči nemu a ťažšie sa popri tomto "supermanovi" spamätávame, že aj my máme niektoré pozitívne vlastnosti, ktoré chýbajú zasa jemu, čiže sme si v podstate rovní a rovnocenní.
Nepodliehať stereotypizácii
S opísanými procesmi úzko súvisí uplatňovanie mechanizmu projekcie = účelného sklonu vcítiť sa do nevyjadrených pocitov a myšlienok druhého človeka a prisúdiť mu svoje vlastné, často určitým spôsobom nežiaduce pohnútky a očakávania.
V tejto súvislosti chceme pripomenúť dva fenomény:
1. Efekt prvého dojmu súvisiaci so skutočnosťou, že rysy a prejavy, ktoré vnímame a registrujeme ako prvé, majú väčší vplyv na formovanie obrazu o druhom človeku než vlastnosti a charakteristiky, ktoré zaznamenávame neskôr. Prvý dojem tak v nás vytvára východiskový kontext interpretácie osobnosti druhého človeka. V rámci neho potom spracúvame ďalšie informácie tak, aby boli v súlade s postrehmi a "poznatkami" prvými.
2. Efekt novosti pôsobí tak, že posledné -- najnovšie informácie a správy -- sú vnímané ako najvýznamnejšie. Ovplyvňujú nás najmä vtedy, keď sú posledné informácie prezentované s dlhším odstupom. Ak nás takéto informácie nejako "šokujú", sú o to silnejšie a môžu náš názor na človeka o 180 stupňov pootočiť
3. Haló efekt môže taktiež ovplyvniť našu interpersonálnu percepciu. Obvykle pôsobí s prvým dojmom a prejavuje sa tým, že na druhom človeku nás zaujmú určité rysy, ktoré pre nás nejakým spôsobom môžu byť dôležité a podľa nich potom interpretujeme celú jeho osobnosť, najmä charakter a morálku. Upútať nás pritom môže maličká "hlúposť" -- diera na pančuchách, nezapnutý gombík, značkové hodinky a pod.
Zostáva už len poradiť vám -- nepodliehajte stereotypizácii! V prípade negatívnych či nepatrných konfliktných skúseností si určitého človeka alebo "jeho" skupinu ľudí niekam "zaškatuľkujete", a potom ho po celý život považujete za spoločenskú spodinu. Dajte mu šancu. Veď sa celý život vyvíjame, dospievame, rastieme, vzdelávame sa a múdrieme aj vďaka interpersonálnej percepcii a vďaka spoznávaniu druhých kladných ľudí -- osobností, a aj pod vaším vplyvom sa tí druhí, zo šikmej plochy, môžu raz vyštverať na slušnú úroveň múdrych a dôstojne žijúcich jedincov.