Obsadzovanie parlamentných a vládnych kresiel vyvoláva v členskej základni SDKÚ zatiaľ len mierne znepokojenie. Diskutuje sa najmä o nominácii predsedu DS Ľudovíta Kaníka do funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa logiky mala túto funkciu obsadiť ženská ozdoba líderskej päťky SDKÚ Zuzana Martináková. Pred voľbami horlivo vysvetľovala, čo a ako treba v rezorte zmeniť, po voľbách sa rozhodla, že svoje ambície v nasledujúcom volebnom období obmedzí na zvládnutie pravidiel vedenia schôdzí Národnej rady. Z vedenia SDKÚ prenikla informácia, že by ju funkcia ministra rezortu, ktorý čakajú ťažké reformy, "mohla prevalcovať". Ľudovít Kaník je človek iného razenia -- s menšími prestávkami je v nejakej riadiacej funkcii už od svojej skorej mladosti a život ukázal, že ho len tak ľahko nič neprevalcuje. V tých menších prestávkach zveľaďoval svoj majetok a udržiaval dôležité kontakty. Oplatilo sa, opäť je vo funkcii. Vzhľadom na predchádzajúci konflikt s Mikulášom Dzurindom v kauze Nafta Gbely a úzky okruh spoločných priateľov s Ivanom Miklošom možno úspešne predpokladať, kto bol Kaníkovým protektorom. Zároveň z toho možno odvodiť aj veľkosť vplyvu Ivana Mikloša na obsadenie ďalších funkcií, ktoré sú predmetom koaličných dohôd. Nie v jednom prípade sa mu podarilo presadiť do funkcií ľudí, ktorí sú viac blízki jemu, ako strane, ktorá ich nominovala. Ak zvážite, že Ivan Mikloš je v straníckej hierarchii SDKÚ radový člen, je to vskutku pekný úspech. Zostáva maličkosť -- prispôsobiť novej situácii obsadenie vedúcich funkcií v SDKÚ. Medzi poslancami parlamentu ani medzi nominantmi na funkcie vo vládnej exekutíve nie sú dvaja zo štyroch podpredsedov strany. Najnovšie sa predstavitelia SDKÚ v Bratislave nevedeli s ostatnými stranami, ktoré tvoria novú vládnu koalíciu, dohodnúť na spoločnom kandidátovi na primátora.
Potrvá najviac pol roka, kým vládna koalícia obsadí všetky funkcie, na ktoré má dosah -- od Fondu národného majetku, cez krajské úrady a orgány v spoločnostiach s účasťou štátu alebo FNM, až po mediálne rady a riaditeľov verejnoprávnych médií. Potom nastane kritické obdobie, keď bude musieť Dzurinda vynaložiť veľa energie a rozumu na pacifikovanie tých členov a priateľov SDKÚ, ktorí budú nespokojní s ocenením svojich zásluh a schopností. V aktuálnej situácii nie je prekvapením Dzurindov záujem o korektné vzťahy s opozíciou. Politickí pragmatici sa od politických idealistov a vizionárov líšia pozitívnym vzťahom k ziskovým činnostiam. Medzi opozičnými poslancami je dosť takých, ktorí sa budú dať invenčným prístupom vládnych politikov presvedčiť na konštruktívny dialóg a rezignáciu z predčasných volieb. Slovensko je malé a po novembri už uplynulo dosť času na to, aby sa aj medzi predstaviteľmi novej politickej a ekonomickej elity vytvorili väzby bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Niektorí tomu hovoria nová politická kultúra.
StoryEditor