Financial Times
Budúcnosť kozmických letov s posádkou je po strate raketoplánu Columbia neistá. Svet čaká, či Spojené štáty obmedzia svoje aktivity alebo, naopak, obnovia svoj záväzok na prieskum vesmíru. Prvá politická reakcia na túto nehodu však naznačuje, že prezident George W. Bush bude mať rozsiahlu podporu, ak sa rozhodne rozšíriť vesmírny program s posádkou a začať seriózny vývoj bezpečnejšieho následníka raketoplánu. Tri zostávajúce americké raketoplány zatiaľ lietať nebudú. Kľúčový dodávateľ pre ruský vesmírny program navrhol, že prevezme zodpovednosť za budúce dodávky na Medzinárodnú vesmírnu stanicu so svojimi raketami Proton, ak dostane dodatočné finančné krytie. To by bolo dôležité symbolické posilnenie spolupráce medzi Ruskom a USA v období silnejúceho priateľstva vďaka účasti Moskvy v medzinárodnej koalícii proti terorizmu.
(Strata raketoplánu ohrozuje americký vesmírny program, 3. 2.)
Lidové noviny
Američanom zostávajú teraz tri raketoplány vo veku 10 až 18 rokov -- Discovery má za sebou 30 štartov, Atlantis 26 a Endeavour 19. Boli však postavené pre stovku letov a sú neustále kontrolované a modernizované. Ak sa dokáže (čo hraničí s istotou), že havária Columbie nebola spôsobená únavou materiálu, môžu slúžiť ešte najmenej desať rokov. Na rozdiel od predchádzajúcich kozmických tragédií je tentoraz situácia v kontexte niekoľkoročnej krízy svetovej kozmonautiky a priamo sa dotýka programov ďalších krajín. Nepochybne jediným rozumným riešením je v nastúpenej ceste do vesmíru pokračovať a akokoľvek to znie cynicky, opäť sa len usilovať o minimálne riziko. Čím skôr sa s tragédiou Columbie vyrovnáme, tým lepšie uctíme pamiatku tých, čo v sobotu zahynuli. "Ak zahynieme, nech sa s tým ľudia zmieria. Nech sa s nami stane čokoľvek, dúfam, že sa tým program nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za to, aby človek riskoval život," odkázal ľudstvu americký kozmonaut Virgil Grissom, ktorý zhorel v kabíne Apolla pred viac ako 20 rokmi.
(Výskum vesmíru sa nezastaví, Marcel Grün, 3. 2.)