Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) -- zákon č. 99/1993 Z. z. v platnom znení -- existujú dva základné typy tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že predbežné opatrenie možno nariadiť: po prvé na návrh fyzickej či právnickej osoby mimo riadneho súdneho konania, bez predchádzajúceho podania žaloby v merite veci (vo veci samej), a to v zmysle § 74 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia predbežné opatrenie pred začatím konania môže súd nariadiť v dvoch prípadoch: ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Po druhé možno predbežné opatrenie vydať i na základe návrhu niektorého z účastníkov už prebiehajúceho súdneho konania, a to v zmysle § 102 ods. 1 O. s. p. v prípade, že treba po začatí súdneho konania dočasne upraviť pomery účastníkov.
V zmysle § 74 ods. 2 O. s. p. príslušným na nariadenie (i vydanie podľa § 102 O. s. p.) predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný i na konanie vo veci samej, t. j. miestne príslušný bude väčšinou všeobecný súd odporcu (§ 84 O. s. p.), ktorým je trvalé bydlisko fyzickej osoby (prípadne aktuálne miesto jej dlhodobého pobytu) alebo sídlo právnickej osoby v zmysle aktuálneho Výpisu z obchodného registra. Avšak v prípade, že predbežným opatrením sa zabezpečuje určité právo k nehnuteľnosti, miestne príslušným súdom bude súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza (§ 88 ods. 1 písm. h) O. s. p.). Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť, o predbežnom opatrení rozhoduje zásadne prvostupňový súd, čo v praxi znamená, že i pre prípad meritórneho konania v štádiu rozhodovania o odvolaní na odvolacom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia sa uplatňuje na súde prvostupňovom. Pre oba typy predbežných opatrení platia rovnaké predpoklady pre ich nariadenie a oba spôsobujú rovnaké dôsledky.
Súdne poplatky
Podľa poslednej novely zákona o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) predbežné opatrenie je spoplatnený úkon účastníkov, a to v zmysle položky 2 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov v sume 500 Sk, s tým, že v prípade nezaplatenia poplatku ani po dodatočnej výzve súdu dochádza k zastaveniu konania o predbežnom opatrení podľa § 11 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje súd formou uznesenia, ktoré je súdne vykonateľné a je teda súdnym exekučným titulom, pričom takéto rozhodnutie súdu je v zmysle § 171 ods. 1 O. s. p. vykonateľné po uplynutí lehoty určenej súdom (resp. od doby stanovenej súdom) na plnenie, a to i napriek tomu, že proti uzneseniu bolo prípadne podané odvolanie a teda nenadobudlo právoplatnosť.
Petit návrhu
Z hľadiska obsahu petitu návrhu na vydanie predbežného opatrenia § 76 ods. 1 O. s. p. uvádza len demonštratívny výpočet možných návrhov. Predbežným opatrením možno protistrane uložiť v zásade akékoľvek plnenie či zdržanie sa úkonov a trpenie, avšak na zreteli treba rozhodne mať, aby navrhovaný petit predbežného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, t. j. aby sa absolútne presne dalo špecifikovať a konkretizovať plnenie, prípadne zdržanie sa úkonov, ktoré sa od protistrany očakáva. Čo i len malá nekonkrétnosť a všeobecnosť robí petit návrhu nevykonateľným, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Samozrejme nie je vylúčená kumulácia návrhov v rámci jedného písomného návrhu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu).
Predbežné opatrenie mimo riadneho súdneho konania
I v prípade predbežných opatrení mimo riadneho súdneho konania v merite veci musí ísť o zabezpečenie výkonu budúceho plánovaného súdneho rozhodnutia, pričom navrhovateľ predbežného opatrenia musí v návrhu dostatočne ozrejmiť, aký návrh na začatie meritórneho konania zamýšľa realizovať, t. j. na zabezpečenie akého rozhodnutia ako výsledku ktorého súdneho konania má predbežné opatrenie slúžiť, pričom pre prípad kladného rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie súd vo svojom rozhodnutí i zaviaže navrhovateľa predbežného opatrenia na podanie určitého návrhu na začatie konania vo veci samej v určitej lehote (§ 76 ods. 3 O. s. p.). Vzťah k určitému súdnemu konaniu má však ozrejmiť navrhovateľ predbežného opatrenia v rámci dôvodov na jeho nariadenie tak, aby tento vzťah bol jednoznačný a zrejmý. Z dikcie ust. § 74 ods. 1 O. s. p. možno teda konštatovať rozlíšenie predbežných opatrení na dva typy, a to:
1. predbežné opatrenie upravujúce pomery účastníkov;
2. predbežné opatrenie zabezpečujúce výkon exekučného titulu.
Pre obe tieto skupiny platí, že inštitút predbežného opatrenia slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pokiaľ ide o predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia platiace pre oba vyššie typy, možno ich zhrnúť nasledujúco:
I.
Musia byť osvedčené (a to opisom v rámci odôvodnenia návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ale najmä pripojením listinných dôkazov) aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci samej nie je (alebo nebude) nárok očividne vylúčený (odporúčam pripojiť faktúry, predžalobné výzvy, výpisy z obchodného registra, Listy vlastníctva, písomné zmluvy, korešpondenciu účastníkov a pod.).
II.
Musí byť osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené, t. j. hrozila by mu nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma a práve navrhované predbežné opatrenie svojím obsahom, návrhom ktorého je súd viazaný a nie je v jeho kompetencii ho meniť, logicky zabraňuje vzniku tejto ujmy. Taktiež je potrebné, aby ujma hrozila bezprostredne (a nie v ďalšej budúcnosti) a reálne, t. j. navrhovateľ predbežného opatrenia musí osvedčiť listinnými dôkazmi určité konkrétne už existujúce správanie sa protistrany (nepostačuje len obava z možnosti takéhoto správania sa), v príčinnej súvislosti s ktorým mu môže vzniknúť ujma (odporúčam opäť pripojiť korešpondenciu, výhražné písomné výzvy, inzercie protistrany za účelom rôznych právnych úkonov s negatívnym dopadom pre navrhovateľa predbežného opatrenia, fotografie a pod.).
III.
Predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi, t. j. ujma odporcovi nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ. Tu treba spomenúť, že najmä pri predbežných opatreniach mimo riadneho súdneho konania súd nikdy nepozná skutočné pomery oboch strán a spravidla vychádza z písomného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že výsluch sporových strán vykonáva len mimoriadne a výnimočne. Koná takýmto zrýchleným spôsobom z dôvodu, že to umožňuje zákon (§ 75 ods. 3 O. s. p.) a najmä z dôvodu časového, keďže ust. § 75 ods. 2 O. s. p. ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o predbežnom opatrení v lehote 30 dní. Dalo by sa v súvislosti s týmto ustanovením O. s. p. hovoriť takmer o nemožnosti rozhodnúť v takomto časovom limite na základe výsluchu účastníkov najmä so zreteľom na zložitosť a časovú náročnosť riadneho doručovania podľa O. s. p., preto súdy o návrhoch na predbežné opatrenie rozhodujú snažiac sa o analýzu pomerov účastníkov mnohokrát podľa vlastných predstáv vychádzajúc len z návrhu a z listinných dôkazov predložených len navrhovateľom. Celkom logicky potom berú do úvahy i postavenie odporcu a zamýšľajú sa nad dôsledkami predbežného opatrenia pre jeho osobu, snažiac sa mať na zreteli zásadu rovnosti účastníkov. Rozhodne existuje tendencia súdov zamietať návrhy na predbežné opatrenie v prípade, ak by obmedzenie pre odporcu malo byť neprimerané a s vážnymi, mnohokrát i nenapraviteľnými následkami preňho práve vzhľadom na vykonateľnosť rozhodnutia bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Je preto prospešné, aby prípadné vyvstávajúce pochybnosti v tomto smere vysvetlil navrhovateľ predbežného opatrenia už v samotnom návrhu, t. j. ozrejmil, prečo sa má od protistrany prípadné i výrazné obmedzenie vyžadovať a v čom je spravodlivosť takéhoto prípadného súdneho rozhodnutia.
IV.
Obsah predbežného opatrenia a jeho výrok musí byť odlišný od obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné rozhodnutie veci. Uviedli sme, že predbežné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. V praxi to znamená, že nemožno súdom kladne rozhodnúť o návrhu tam, kde faktický stav medzi účastníkmi pretrváva už dlhší čas bezo zmeny a navrhovateľ predbežného opatrenia ho toleruje a až následne bez nového impulzu od protistrany podáva návrh na predbežné opatrenie, ktorým chce pretrvávajúci faktický stav právne riešiť. Je preto potrebný spomínaný nový impulz od odporcu, ktorým je jeho nové správanie sa, v dôsledku ktorého by mohli byť ohrozené alebo porušené práva navrhovateľa nezvratne, prípadne omnoho závažnejšie ako doposiaľ.
V.
Pokiaľ ide o typ predbežných opatrení majúcich za úlohu zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, dikcia § 74 ods. 1 O. s. p. má na mysli nemožnosť výkonu rozhodnutia definitívnu, t. j. ak hrozí, že výkon rozhodnutia nebude možné zrealizovať ani niektorou z foriem exekúcie (napríklad núteným predajom nehnuteľných či hnuteľných vecí odporcu). Túto hroziacu skutočnosť musí opäť osvedčiť navrhovateľ predbežného opatrenia už v samotnom návrhu listinnými dôkazmi (inzerátmi, uzavretými písomnými zmluvami a pod.) osvedčujúcimi napríklad snahu odporcu o prevod svojich nehnuteľností, prípadne rozpredávanie hnuteľného majetku, darovanie. Samotný dlh teda nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ musí osvedčiť existenciu konkrétnych a nových úkonov odporcu smerujúcich k zmenšeniu jeho majetku do takej miery, že by výkon súdneho rozhodnutia, podľa ktorého je odporca povinný navrhovateľovi poskytnúť napríklad určité peňažné plnenie, nebol možný ani formou súdneho výkonu rozhodnutia alebo prostredníctvom exekútora. Jedine v takomto prípade sa javí vhodným použiť predbežné opatrenie, obsahom ktorého bude zablokovanie účtu odporcu (zákaz odporcovi disponovať s účtom) do výšky nároku navrhovateľa.
Z praxe však možno uviesť i príklad nestotožňujúci sa s uvádzanou zásadou. Predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníctva pozemku v zmysle kúpnej zmluvy, ktorá nebola novým nadobúdateľom vlastníctva pozemku dobrovoľne uhradená. Išlo o situáciu, keď nový vlastník nehnuteľnosti s odstupom času po uzavretí kúpnej zmluvy a nadobudnutí vlastníctva sa zdráhal vyplatiť pôvodnému vlastníkovi kúpnu cenu, jej uhradenie odďaľoval a následne po podaní návrhu na začatie konania o zaplatenie kúpnej ceny napadol platnosť samotnej kúpnej zmluvy. Správanie sa odporcu, t. j. nového vlastníka nehnuteľnosti, sa súdu javilo natoľko nelogické, najmä na nelogickosť argumentácie týkajúcej sa dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy, že vyhovel návrhu navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze odporcovi disponovať peňažnými prostriedkami na účte do výšky kúpnej ceny len z dôvodu takéhoto správania sa odporcu, i bez preukázania konkrétnych úkonov smerujúcich k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko hrozba ujmy navrhovateľovi vyplývala už zo spomínaného správania sa odporcu. Rozhodnutie prvostupňového súdu o nariadení predbežného opatrenia s uvedeným obsahom bolo potvrdené i súdom odvolacím. Uvedené rozhodnutie súdu však opäť korešpondovalo so zásadou, že hrozba ujmy bola jednoznačná a evidentná a súd nemal pochybnosti o potrebe zabezpečiť nárok navrhovateľa.
V súvislosti s predbežnými opatreniami zabezpečujúcimi výkon rozhodnutia je potrebné uviesť, že určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p., t. j. žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, nie sú v zásade nikdy nevykonateľné, t. j. nemôže nastať ani pri akomkoľvek správaní sa odporcu obava, že by výkon rozhodnutia vychádzajúceho z konania o určovacej žalobe bol nezrealizovateľný.
Z praxe preto existuje poznatok, že pri úvahe využiť inštitút predbežného opatrenia je vhodnejšie voliť hneď žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) O. s. p. a navrhnúť súdu, aby existenciu práva, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha plnenia od odporcu, posúdil prejudiciálne, t. j. predbežne.
Príklad:
Podľa navrhovateľa existuje chybný dvojitý zápis o vlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ sa chce domáhať súdom určenia len svojho vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorú podľa jeho názoru užíva odporca bez právneho titulu, i keď v katastri nehnuteľností je evidovaný ako jej vlastník aj on, t. j. odporca, takže navrhovateľ napáda zákonnosť a tým i platnosť titulu nadobudnutia vlastníctva odporcom uvedeného v evidencii nehnuteľností. Za predpokladu priloženia všetkých listinných dôkazov označujúcich nárok navrhovateľa (t. j. aspoň pravdepodobnosť jeho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti) je vhodný postup domáhať sa žalobou proti
odporcovi priamo vypratania nehnuteľnosti s tým, že súdu sa navrhne otázku vlastníctva k nehnuteľnosti posúdiť ako otázku predbežnú, resp. je vhodná kumulácia oboch petitov žaloby. Za takéhoto postupu je potom vhodné použiť i návrh na predbežné opatrenie, obsahom ktorého bude pre odporcu zákaz nakladania s nehnuteľnosťou (disponovania s ňou), nakoľko je logické, že v prípade predaja nehnuteľnosti tretej osobe by výkon rozhodnutia o povinnosti odporcu nehnuteľnosť vypratať proti odporcovi už nebol úspešný, keďže už nebude vlastníkom a najmä užívateľom nehnuteľnosti. Opäť však musí navrhovateľ v návrhu osvedčiť ohrozenie výkonu rozhodnutia, t. j. snahu odporcu o prevod predmetnej nehnuteľnosti. Celkovo k inštitútu predbežného opatrenia je ešte potrebné uviesť toľko, že ide o zrýchlené konanie, nakoľko v zmysle § 75 O. s. p. súd je povinný o návrhu rozhodnúť v lehote 30 dní za možnosti rozhodnúť bez výsluchu účastníkov. Nie je namieste preto očakávať výzvy súdu na doplnenie a ozrejmenie niektorých prípadne nejasných skutočností alebo na zaslanie podľa názoru súdu absentujúcich listinných dôkazov, či výzvy na spresnenie či jasnejšie konkretizovanie petitu návrhu na predbežné opatrenie. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádza z jeho písomného návrhu, ktorý preto musí byť rozhodne absolútne presvedčivý a je potrebné priložiť k nemu zásadne čo najviac listinných dôkazov, aby súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, čo je základný predpoklad pre kladné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V prípade akýchkoľvek vyvstávajúcich pochybností o potrebe predbežnej úpravy nie je reálne totiž od súdu očakávať vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
(Pokračovanie v utorok 20. augusta)